Lekárska veda sumarizuje schopnosť epicritického a protopatického vnímania bolesť, teplota a mechanické podnety na koža ako povrchová citlivosť hmatu. Vnemy sú relevantné tak hmatové, ako aj haptické. Poruchy citlivosti sú zvyčajne dôsledkom nervových lézií.
Čo je povrchová citlivosť?
Lekárska veda sumarizuje schopnosť epikritického a protopatického vnímania bolesť, teplota a mechanické podnety na koža ako povrchová citlivosť hmatu. Dotykom sa hovorí aj koža zmysel. Toto je jeden z piatich ľudských percepčných prípadov. Pocit kože slúži predovšetkým na vonkajšie vnímanie, ale v prípade slizníc môže slúžiť aj na vnímanie. Vnímanie podnetov z vlastného tela tak spadá rovnako do oblasti zodpovednosti systému ako do podnetov z okolia. Pocit kože umožňuje ľuďom pasívne a aktívne vnímať tlak, bolesť a teploty. Aktívna časť sa nazýva haptická a pasívna hmatové vnímanie. Percepčné vlastnosti senzorickej štruktúry možno rozlíšiť podľa rôznych aspektov, ako napríklad typu stimulu, miesta excitácie, dostredivého prenosu a zapojenia v rôznych základných oblastiach. Na základe typu stimulu medicína rozlišuje povrchovú citlivosť na nocicepciu pre vnímanie bolesti, termorecepciu pre vnímanie teploty a mechanorecepciu pre tlak, teplotu, vibrácie a strečing. Citlivosť povrchu sa vzťahuje na vnímanie mechanorecepcie aj na dojmy nocicepcie a termorecepcie. Povrchová citlivosť je vzájomne prepojená do rôznych základných oblastí a zahŕňa ako protopatické hrubé vnímanie, tak epicritické jemné vnímanie.
Funkcia a úloha
Citlivosť na povrch je najdôležitejšou kvalitou pokožky. Umožňujú to rôzne receptory, ktoré sú voľnými nervovými zakončeniami umiestnenými vo vrstvách kože. Každý z týchto receptorov sa špecializuje na väzbu na konkrétnu stimulačnú molekulu. Mechanoreceptory sa v tejto súvislosti odlišujú od termoreceptorov a nociceptorov. Tieto zmyslové bunky prekladajú podnety, ako je tlak, bolesť alebo teplota, do jazyka centrálneho jazyka nervový systém (CNS). Senzory transformujú podnety na akčný potenciál a prenášať ich do CNS prostredníctvom aferentných dráh. U ľudí sa hmatové vnímanie primárne pripája k mechanoreceptorom kože. Jednotlivými receptormi tejto skupiny sú napríklad bunky Merkelovej a telieska Ruffini, Vater-Pacini a Meissner. Práve cez tieto receptory sú ľudia schopní napríklad vycítiť trvalé tlakové zaťaženie a strečing. Vnímanie mechanoreceptorov zodpovedá epikritickému vnímaniu. Informácie z epikritických mechanoreceptorov v oblasti povrchovej citlivosti putujú cez nervové vlákna triedy Aβ smerom k stredu nervový systém. Jednotlivé vlákna prebiehajú bez kríženia vo fasciculi alebo v zadnej dráhe šnúry miecha. Protopatické pocity teploty a bolesti termoreceptormi a receptormi bolesti prispievajú k povrchovej citlivosti. Tieto vnemy putujú do centra nervový systém prostredníctvom aferentných nervových vlákien triedy Aδ a C a sú predmetom sprostredkovania voľnými nervovými zakončeniami. Ihneď po vstupe do zadného rohu miecha, vlákna protopatických dráh prechádzajú na kontralaterálnu stranu, kde stúpajú do tractus spinothalamicus anterior et lateralis. V mozog, vnímania jednotlivých receptorov sú spracované do celkového vnímania. Tento proces zodpovedá senzorickej integrácii a dáva osobe celkový dojem zo stimulov, ktoré na ňu v súčasnosti pôsobia. Citlivosť povrchu má svoje vlastné Pamäť ktorý pomáha mozog filtrovať, interpretovať, hodnotiť a klasifikovať vnímanie. Pre aktívne haptické aj pasívne hmatové prvky je povrchová citlivosť so svojimi kvalitami bolesti, teploty a mechaniky rozhodujúcou súčasťou.
Choroby a nepohodlie
Neurológia rozlišuje poruchy povrchovej citlivosti na hyperestézie, anestézie, hypestézie a parestézie. Hyperestézia zodpovedá prehnanej povrchovej citlivosti. Zvýšené hmatové vnímanie sa v medicíne nazýva aj hmatová obrana. Precitlivenosť vyvoláva u pacienta takpovediac obranný postoj. Postihnutý sa vyhýba hmatovým podnetom, ako sú dotyky. Často ustupujú nielen pred dotykom iných ľudí, ale aj pred dotykom s určitými materiálmi, ako sú piesok, prach, bahno, pasty alebo plsť, a povrchmi ako kov alebo drevo. Dôvodom je zvyčajne vnímanie bolesti na koži spôsobené hyperestézou. Opakom hyperestézií sú hypestézie. Jedná sa o oslabené pocity, ktoré zvyčajne zodpovedajú tupému pocitu na koži. Pri takzvaných anastéziách naopak povrchová citlivosť pacienta úplne chýba a postihnuté oblasti pokožky sú úplne znecitlivené. Od tohto javu je potrebné odlíšiť missensácie známe ako parestézie. Parestézia môže byť napríklad vyjadrená ako pocit mravčenia alebo a horiace senzácia. A studený stimul na koži si pacienti niekedy mýlia s a horúci horúci podnet. Všetky vyššie uvedené poruchy povrchovej citlivosti sú spojené predovšetkým s nervové poškodenie. Najmä keď sú ovplyvnené dráhy v centrálnom nervovom systéme, k dostávajú sa iba nedostatočné informácie z oblasti povrchovej citlivosti mozog. Tento typ nervové poškodenie zahŕňa lézie centrálneho nervu, ktoré môžu byť niekedy traumatické. Nádory alebo neurologické choroby ako napr roztrúsená skleróza sú tiež možné príčiny. Rovnako dobre môže byť porucha povrchovej citlivosti spôsobená centrami spracovania v mozgu. Takéto poškodenie môže spôsobiť mŕtvica alebo ischémia. Zápalsú tiež možné mozgové lézie. Za určitých okolností môže byť porucha povrchovej citlivosti spôsobená aj nedostatkom senzorickej integrácie. Poruchy senzorickej integrácie často vyplývajú z genetickej predispozície a môžu byť zmiernené určitými tréningovými metódami.
