Porucha gastrointestinálneho traktu u cestujúcich Pooperačné komplikácie Komplikácie po operácii

Porucha gastrointestinálneho traktu u cestujúcich

Po operácii môže dôjsť k paralýze gastrointestinálneho traktu. Príčiny paralýzy žalúdka môžu byť zápal pobrušnice, draslík nedostatok, abscesy alebo dokonca hematómy. Klinicky nevoľnosť, zvracanie, grganie, pocit plnosti a gastroezofageálny reflux nastať.

Terapia spočíva v aplikácii a žalúdočná sonda, intravenózne podanie peristaltiky a preháňadla. Paralýza čriev je jednou z najbežnejších pooperačných komplikácií a je výsledkom normálnej pooperačnej paralýzy čreva. Až 4 až 5 dní po operácii je nehybnosť čreva stále normálna.

Ak to trvá dlhšie, vyžaduje si to objasnenie a terapiu. Črevo môže byť nepohyblivé v dôsledku vonkajšej manipulácie, nedostatku kyslíka alebo hematómov a abscesov v brušnej dutine. Klinicky trpia pacienti pocitom plnosti, nevoľnosť a zvracanie po anestézii.

Črevné zvuky sú veľmi zriedkavé a môže sa vyskytnúť nerovnováha elektrolytov. A žalúdok najskôr by sa mala zaviesť hadička a črevo by sa malo stimulovať pomocou liekov. Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť pooperačnej črevnej paralýze, je včasný orálny príjem potravy a včasná mobilizácia.

Po krvácaní

Po operácii to vedie k krvácaniu do oblasti rany a nie k úplnému uzavretiu plavidlá alebo poruchy zrážania. Krvácania v krk sú obzvlášť nebezpečné, pretože aj malé množstvá môžu viesť k zúženiu priedušnice a dýchanie ťažkosti. Klinicky má masívne krvácanie za následok pokles krv tlak v dôsledku straty krvi a zvýšenia pulzovej frekvencie, pri ktorej srdce sa snaží stratu kompenzovať intenzívnejším čerpaním.

Odtoky prečerpávajú krv a v oblasti rany môže dôjsť k zväčšeniu obvodu. Terapia závisí od rozsahu post-krvácania. V prípade veľkého pooperačného krvácania sa musí rana znovu otvoriť, aby sa zistila a eliminovala príčina krvácania.

Komplikácie po TEP bedrového kĺbu

Všeobecne platí, že vloženie umelého bedrový kĺb je súčasťou lekárskeho štandardu. Táto chirurgická metóda je relatívne bezpečný postup, ktorý je možné vzhľadom na vysokú úroveň skúseností obvykle vykonať bezpečne a bez problémov. Napriek tomu sa v niektorých prípadoch môžu po TEP bedrového kĺbu vyskytnúť pooperačné komplikácie.

V tejto súvislosti majú rozhodujúcu úlohu predovšetkým takzvané „všeobecné chirurgické riziká“, ktoré sa môžu vyskytnúť bez ohľadu na typ chirurgického zákroku. Najbežnejšie všeobecné pooperačné komplikácie po operácii náhrady bedrového kĺbu sú krv strata, vývoj zápalových procesov a výskyt trombóza. Typ operácie môže tiež spôsobiť špecifické pooperačné komplikácie. Ihneď po zavedení TEP bedrového kĺbu môžu bakteriálne patogény migrovať do umelého tkaniva bedrový kĺb a spôsobiť zápalové procesy alebo infekcie.

Okrem toho je dislokácia, známa tiež ako luxácia, jednotlivých častí TEP bedrového kĺbu jednou z najbežnejších pooperačných komplikácií. Ďalej môže počas procesu hojenia dôjsť k uvoľneniu zložiek TEP bedrového kĺbu a následnému obmedzeniu funkcie kĺbu. Aj keď tieto včasné pooperačné komplikácie možno pozorovať opakovane, vyskytujú sa pomerne zriedka.

U menej ako jednej zo sto operácií TEP bedrového kĺbu sa vyskytnú vážne pooperačné komplikácie, ktoré by si vyžadovali liečbu. Napriek tomu je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že nové komplikácie sa môžu vyskytnúť aj po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch po operácii náhrady bedrového kĺbu. Najčastejšou neskorou pooperačnou komplikáciou, ktorá sa môže vyskytnúť v priebehu zákroku TEP na bedrovom kĺbe, je tvorba novej kostnej látky v oblasti kĺbov.

V lekárskej terminológii sa tento jav nazýva „periartikulárny skostnatenia„. V závislosti od pacienta môže táto nová tvorba kostí nadobudnúť iný rozsah a spôsobiť ďalšie sťažnosti. V závislosti od rozsahu novej tvorby kostí pacienti trpia bolesť a významné obmedzenia v rozsahu ich pohybu aj po úspešnej operácii náhrady bedrového kĺbu.

Pooperačným komplikáciám, ktoré sa vyskytujú v priebehu TEP bedrového kĺbu, je však možné vo veľkej miere zabrániť. Najmä jednorazové ožarovanie bedrový kĺb s ionizujúcim žiarením vedie k zníženiu pooperačných komplikácií. Táto metóda by sa mala vykonať v priebehu 24 hodín pred a 72 hodín po plánovanej operácii. Táto metóda je obzvlášť prospešná pre pacientov so zvýšeným rizikom tvorby novej kosti v bedrovom kĺbe. Možné faktory, ktoré zvyšujú riziko pooperačných komplikácií po TEP bedrového kĺbu, sú

  • Nová tvorba kostí po predchádzajúcich chirurgických zákrokoch
  • Výrazné obmedzenia pohybu pred bedrovým TEP systémom
  • Bechterewova choroba
  • Výrazné poškodenie tkaniva počas chirurgického zákroku