Definícia
Autizmus porucha spektra je jednou z najhlbších vývojových porúch v detstva. Hlavné príznaky autizmus poruchy spektra sú zložitou sociálnou interakciou a komunikáciou. Autizmus porucha spektra sa delí na dve formy: Skorá detstva autizmus a Aspergerov syndróm.
Tieto dve formy sa rozlišujú na základe veku a symptómov. Zatiaľ skoro detstva autizmus sa zvyčajne vyvíja počas prvých troch rokov života, Aspergerov syndróm nastáva až po štvrtom roku života. Na rozdiel od autizmu v ranom detstve, ktorý je spojený so zníženou inteligenciou, má Aspergerov syndróm normálny až vysoký inteligenčný kvocient.
Príčiny
Podľa súčasných vedeckých štúdií hrá genetická zložka obzvlášť dôležitú úlohu pri príčinách poruchy autistického spektra. Ukázalo sa, že súrodenci dieťaťa s autizmom majú zvýšené riziko vzniku poruchy autistického spektra. Postihnutí rodičia tiež často prenášajú túto chorobu na svoje deti.
Okrem dedičných zložiek sa ako príčina diskutuje o faktoroch životného prostredia. O tejto veci však stále neexistujú spoľahlivé vedecké štúdie. Dlho sa predpokladalo, že existuje súvislosť medzi autizmom a mumps očkovanie. Dnes to môžu vyvrátiť veľké a spoľahlivé štúdie! Neexistuje žiadne spojenie!
Diagnóza
Aby bolo možné stanoviť diagnózu poruchy autistického spektra, je potrebné najskôr vylúčiť ďalšie duševné choroby a vývojové poruchy, tj porucha autistického spektra je diagnózou vylúčenia. Dôležitými diagnostickými kritériami sú klinické príznaky a vek dieťaťa. Je možné rozlišovať medzi autizmom v ranom detstve a Apergerovým syndrómom.
Rozdiely možno nájsť podľa veku choroby posúdením jazyka. Zatiaľ čo Aspergerovi pacienti sú zvyčajne veľmi výreční a vo vzťahu k svojim rovesníkom sa javia veľmi výreční, typický pacient s autizmom v ranom detstve má jazykové problémy a hovorí horšie ako jeho rovesníci. alebo vývoj dieťaťa
príznaky
Príznaky sa môžu líšiť od pacienta k pacientovi a môžu byť rôznej závažnosti. Prvá vec, ktorá je zvyčajne badateľná, je porucha komunikácie s inými ľuďmi. Ľudia s poruchami autistického spektra ukazujú, že nie sú takí dobrí komunikátori.
Konverzácia je často emotívna a ľudia s poruchou autistického spektra majú zvyčajne neutrálny výraz tváre, čo môže byť pre partnerov konverzácie ťažké. Deti s autizmom často prejavujú zvláštne vlohy a sú v týchto predmetoch vysoko nadané. Chýba záujem o iné veci, napríklad o záľuby alebo hry s inými deťmi.
V porovnaní s rovesníkmi majú deti s autizmom vyšší inteligenčný kvocient, čo je typické pre deti Aspergerov syndróm. Tieto deti sú predovšetkým jazykovo veľmi rozvinuté a dokážu sa vyjadrovať veľmi dobre. Na rozdiel od autizmu v ranom detstve je pravdepodobnejšie, že tieto deti vykazujú znížený inteligenčný kvocient a nedostatočne vyvinuté jazykové schopnosti.
Pacienti s poruchou autistického spektra majú sklon k rozvoju ďalších duševných porúch ako napr depresia a tikové poruchy v priebehu ich života. Okrem toho sa u týchto ľudí môžu vyvinúť obsedantno-kompulzívne poruchy alebo poruchy úzkosti. Deti môžu tiež trpieť poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Schizofrénia, s príznakmi ako sociálny ústup, bludy a halucinácie súvisí aj s poruchami autistického spektra.
