Behaviorálna terapie pre odvykanie od fajčenia je terapeutický postup psychológie a psychoanalytiky, ktorý má podporovať fajčiara pri odvykaní od fajčenia pomocou takzvanej rekondície. Táto rekondícia je základom terapeutického postupu a popisuje opustenie alebo zmenu existujúceho vzoru stimul-odpoveď. Kondicionovanie sa považuje za následnú reakciu na stimul. Aby však mohlo dôjsť k rekondícii, je potrebné vychádzať z toho fajčenie je odpoveďou na stimul, a preto sa „naučil“. Behaviorálne terapie pre odvykanie od fajčenia sa môžu uskutočňovať pomocou rôznych psychoanalytických metód. Všetky metódy však majú spoločné to, že ako cieľ postupov sa uhasí doterajšia úprava a obnova sa uskutoční pomocou substitúcie (výmeny) akcie. Avšak vykonávať behaviorálne terapie, lineárne riešenie problémov nie je užitočné; namiesto toho sa musí podporovať motivácia aj ďalšie faktory, ako napríklad sociálne prostredie a podpora z toho vyplývajúca.
Indikácie (oblasti použitia)
- Prevencia sekundárnych chorôb
- Sekundárna prevencia už existujúcich chorôb - napr chronické obštrukčné ochorenie pľúc (COPD) alebo vysoký tlak (vysoký krvný tlak).
- (Súčasť) rehabilitácie po chorobách spojených s fajčenie.
- Ochrana nefajčiarov
- Ochrana nenarodeného dieťaťa počas tehotenstva
Kontraindikácie
Ak fajčiar zistí, že postup nie je vhodný na ukončenie fajčenie, malo by sa to brať ako znak nevyhnutného prerušenia liečby, pretože na základe vysadenia nie je možné dosiahnuť žiadny úspech. Neexistujú však žiadne zdravotné dôvody pre povinné opustenie postupu.
postup
Za účelom úspešného konania behaviorálna terapia pre odvykanie od fajčenia, je nevyhnutné individuálne posúdenie návykového správania. Môžu sa však preukázať rôzne faktory vzniku fajčenia. Bez ohľadu na behaviorálna terapia zvolenou metódou sa významne zvyšuje pravdepodobnosť trvalej abstinencie od fajčenia. Okrem všeobecnej úspešnosti je však pri výbere zákroku dôležité mať na pamäti, že nie každý pacient má v liečbe rovnaké túžby a potreby, takže je potrebné individuálne posúdenie pacienta. Podmienky pre rozvoj závislosti
- Príťažlivosť fajčenia - príťažlivosť k fajčeniu nie je spočiatku generovaná biologickými faktormi, ale skôr sociálnymi podmienkami. Najmä vzory alebo rovesnícke skupiny (spolužiaci alebo priatelia a známi) a predovšetkým obraz fajčenia viesť k príjmu fajčenia. Najmä obraz vytvorený v reklame na asociáciu slobody a sebaurčenia s fajčením predstavuje stimul, na ktorý reagujú najmä adolescenti tým, že začnú fajčiť. Na základe toho je možné dosiahnuť rekondíciu, iba ak dôjde k vymazaniu obrazu, čo primárne prispelo k absorpcii návykového správania.
- Percepčné skreslenie - pohľad na tabak závislosť z pohľadu psychoanalýzy, fajčenie môže byť predstavované ako porucha ega. Porucha je založená na slabosti ega, ktoré je sprevádzané zmeneným vnímaním, a predstavuje tak priamy obranný mechanizmus. Fajčenie teda predstavuje kompenzáciu za túto slabosť. Preto behaviorálna terapia stimuluje korekciu vnímania pacienta tak, aby bolo možné dosiahnuť trvalú slobodu od fajčenia.
- Nikotín príjem cez tabak užívanie - hoci je behaviorálna terapia pre liečbu závislostí výlučne mentálnym procesom, je nevyhnutné poznamenať si jej funkciu nikotín a vplyv na ľudský organizmus. Obzvlášť problematický je vývoj tolerancie nikotín, keďže množstvo potrebné na dosiahnutie rovnakého stavu ako na začiatku návykového správania je možné dosiahnuť iba zvýšeným príjmom. Okrem účinku vazokonstrikcie vedie látka k zvýšeniu pohody, bdelosti a znižovaniu úzkosti. Okrem toho sa výrazne zníži pocit hladu, takže najmä mladé ženy používajú cigaretu na redukciu hmotnosti. Uvoľnenie však hormóny ako serotonínu, ktoré okrem iného spôsobujú pocity šťastia, sú obzvlášť problematické. Tieto pozitívne účinky fajčenia však musí ošetrujúci terapeut uviesť do súvislosti s nevýhodami, aby sa dosiahlo ukončenie návykového správania. Na tento účel sa riešia abstinenčné príznaky, ktoré zahŕňajú silnú túžbu fajčiť, podráždenosť, nepokoj, frustrácia, hnev, negatívna nálada, úzkosť a poruchy spánku.
Metódy behaviorálnej terapie pri odvykaní od fajčenia.
Krátky zásah
- Fajčiari sú často vo fáze, keď by chceli skoncovať s návykovým správaním, ale nerobia si presné plány, ako s fajčením skoncovať. V tomto bode zasahuje krátka intervencia, pri ktorej by sa mala dosiahnuť zvýšená motivácia fajčiara vzdať sa závislosti.
- Ako stratégia slúži napríklad motivačná stratégia podľa Schmidta, v ktorej sa okrem zisťovania stavu fajčenia realizuje aj rada na vzdanie sa a motivačné vylepšenie. Cieľom tohto zvýšenia motivácie je uvedomenie si fajčiara, že fajčenie je možné iba po dohode s určeným časom. Okrem dohody však musí terapeut poskytovať aktívnu a osobnú pomoc.
- Rozhodujúca je však tiež profylaxia relapsu, ktorá sa vykonáva pomocou následných vyšetrení po skutočne ukončenej liečbe.
- Základný princíp krátkej intervencie je založený na rôznych prístupoch k odvykaniu od fajčenia, ktoré je potrebné kombinovať pre úspešnú terapiu. Je nevyhnutné preukázať pozitívne účinky odvykania od fajčenia z hľadiska zdravie a sociálne faktory a presné pomenovanie rizík udržiavania správania. Je tiež potrebné určiť a pomenovať možné faktory, ktoré môžu sťažiť odvykanie, aby sa našli spôsoby, ako tieto faktory obísť. Ak by došlo k relapsu človeka, sú dôležité nové motivačné stratégie.
Skupinová terapia
- V porovnaní s individuálnou terapiou ponúka skupinová terapia možnosť, že terapia prebieha spolu s ďalšími postihnutými osobami, a teda pozitívny účinok sa dosahuje prostredníctvom sociálnej podpory. Liečba spravidla zahŕňa tri až desať stretnutí. Avšak základný princíp skupinovej terapie sa líši od individuálneho zásahu iba mierne.
- Analogicky k tejto metóde určuje a podporuje motivácia aj skupinová terapia v prvej fáze. Ako opatrenia prvej fázy možno nazvať napríklad zdôvodnenie výhody ukončenia návykového správania alebo a vyvážiť rozhodovania.
- V druhej fáze liečby sa liečba zameriava na metódy sebakontroly, ktoré slúžia na zabezpečenie toho, aby nedošlo k relapsu návykového správania. Robí to okrem iného vyhýbaním sa nastaveniam (situáciám), ktoré by mohli pacienta zvádzať k fajčeniu. V druhej fáze sú spomenuté a hodnotené (hodnotené) aj alternatívy fajčenia.
- Tretia fáza terapie je zameraná hlavne na stabilizáciu modelu naučeného správania. Zákaz fajčenia by mali podporovať napríklad športové aktivity.
