Syndróm náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS) je náhla neočakávaná smrť dieťaťa alebo malého dieťaťa. Príčinu smrti nemožno určiť následnou pitvou.
Známky náhlej smrti dieťaťa
Bohužiaľ neexistujú žiadne známky, ktoré by priamo naznačovali prístup k náhlej smrti dieťaťa. Existujú však rizikové faktory, ktorých význam stanovili početné štúdie z posledných rokov. Patria sem predovšetkým materské fajčenie počas tehotenstva a poloha dieťaťa počas spánku.
Okrem toho prehriatie dieťaťa v spánku, príliš silné zakrytie hlava a chýbajúce uspokojenie sa považujú za rizikové faktory. Aj keď neexistujú žiadne bezpečné referenčné znaky týkajúce sa blížiacej sa náhlej smrti dieťaťa, existujú náznaky, ktoré môžu znamenať obzvlášť vysoké riziko všeobecného výskytu náhlej smrti dieťaťa. Tie obsahujú dýchanie pauzy dieťaťa (fázy apnoe), veľmi silné potenie dieťaťa počas spánku, neobvykle bledá pokožka dieťaťa počas spánku alebo modriny alebo modré sfarbenie rúk a nôh počas spánku.
Ak sa vyskytne niektorý z týchto príznakov, dieťa by sa malo poradiť s pediatrom a byť informované. Za deti, ktoré už majú podobné skúsenosti, sa tiež považuje osobitné riziko náhlej smrti dieťaťa. To isté platí pre deti, ktorých súrodenci zomreli na náhlu smrť dieťaťa.
Opatrenia v prípade podozrenia na zastavenie dýchania
Prvá vec, ktorú treba vyskúšať, je prebudiť dieťa. Týmto sa za žiadnych okolností nesmie triasť, pretože to môže spôsobiť krvácanie do mozgu. Ak sa dieťaťu nepodarí zobudiť, resuscitácia opatrenia by sa mali začať až do príchodu lekára pohotovostnej služby. Dieťa je dvakrát priamo vetrané ústa- do úst resuscitácia a potom srdcovka masáž sa vykonáva 30-krát. Táto zmena sa vykonáva nepretržite, kým nepríde pohotovostný lekár alebo kým dieťa znova neukáže funkčné životné funkcie.
Diagnostika
Najskôr by sa mala zhromaždiť presná história a mala by sa zvážiť „scéna smrti“, tj spánková situácia. Na zaistenie presnej diagnózy náhlej smrti dieťaťa je však nevyhnutná pitva podľa štandardizovaných pokynov. Prvým krokom je vylúčenie ďalších príčin smrti dieťaťa.
Ak ani tu nie je možné zabezpečiť presnú diagnózu, existujú určité indície, ako napríklad krvácanie kričal a brzlík, ako aj zmeny v mozog a porovnanie s predtým zhromaždenými údajmi, ktoré naznačujú náhlu smrť dieťaťa. Tieto zmeny naznačujú skorší nedostatok kyslíka, čo však nebolo možné dokázať anamnestickými dôkazmi. Samotnú náhlu smrť dieťaťa však spoľahlivo nedokáže ani pitva.
Rodičom sa v zásade dá vyhnúť niektorým exogénnym rizikám. Patrí sem najmä skutočnosť, že kojenci by nemali spať na bruchu. Toto je najdôležitejšie a najefektívnejšie preventívne opatrenie.
Ďalej by sa malo zabrániť prehriatiu dieťaťa. Mali by ste sa tiež vyhnúť mäkkým ovčím kožušinám, ako aj vystaveniu dieťaťa nikomu v zmysle pasívneho fajčenie. Dojčatá by tiež nemali spať samy v izbe, ale radšej v izbe svojich rodičov, ale vo svojej posteli.
Pre deti sú tiež dôležité pravidelné kontroly a dojčenie, rovnako ako včasná liečba infekcií. Je však obzvlášť dôležité vzdelávať rodičov, aby nerobili jednoduché chyby s potenciálne ničivými následkami. Deti s endogénnymi rizikovými faktormi by mali byť pravidelne predkladané pediatrovi.
Tu treba venovať veľkú pozornosť starostlivosti a zdravie Opatrenia. Pre deti s vysokým rizikom môže byť k dispozícii domáci monitor spánku monitoring. Toto je však indikované iba pre deti so sklonom k zástave dychu, predčasne narodené deti s deformovanými pľúcami a dojčatá po predchádzajúcej udalosti.
Preventívny účinok týchto monitorov však nie je istý. Rodičia musia byť vyškolení v správnom zaobchádzaní s prístrojom a musia sa naučiť vhodné zaobchádzanie resuscitácia Opatrenia. Z tohto dôvodu nie sú komerčne dostupné monitory vhodné na prevenciu náhlej smrti dieťaťa, iba sa javia ako zvýšená bezpečnosť.
Monitorovanie bez lekárskeho dohľadu preto nie je rozumné. Najlepším preventívnym opatrením, ktoré môžu rodičia urobiť sami, sú spacáky v správnej veľkosti pre deti. Mali by tiež spať na chrbte alebo na boku.
Spací vak zabraňuje zabaleniu do deky, udržuje konštantnú teplotu a necháva ruky voľné. Vankúše, plyšové hračky alebo prikrývky môžu tiež predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre dieťa, a preto by sa im malo predchádzať. Existujú deti, ktoré majú obzvlášť vysoké riziko náhlej smrti dieťaťa. Napríklad deti, ktorým zomrel súrodenec na SIDS alebo deti s poruchami dýchania.
Pre tieto deti sú určité monitoring zariadenia na takzvaný domáci monitoring. Tu sa sleduje hlavne dýchanie. Domáceho monitora však majú predpísané iba deti, ktoré majú zvýšené riziko náhlej smrti dieťaťa.
Početní rodičia úplne zdravých a nie čoraz viac ohrozených detí sú tiež veľmi znepokojení, pokiaľ ide o blaho ich detí každú noc. Preto boli vyvinuté systémy sledovania, ktoré nevyžadujú lekársky predpis a je možné ich zakúpiť súkromne. Jedná sa o matrace, ktoré merajú dýchanie pohyby dieťaťa.
Sú tiež známe ako podložky pod senzory, detské chůvy alebo detektory pohybu. Najznámejšími výrobcami týchto matracov sú Angelcare® a Babysense. Zvyčajne sú tieto monitorovacie systémy navyše kombinované s detským monitorom, aby poskytovali ďalšie sluchové alebo vizuálne sledovanie.
Podložka senzora je umiestnená pod skutočným matracom postele. Registruje dýchanie pohyby dieťaťa. Akonáhle po určitú dobu nedôjde k žiadnemu pohybu, tj. Keď si matrac urobí dýchaciu prestávku, spustí sa alarm.
Čas, od ktorého sa spustí poplach, je zvyčajne 20 sekúnd bez dychového pohybu alebo menej ako 10 dychových cyklov za minútu. Existujú senzorové rohože značky Angelcare®, napríklad v online obchode od 85 EUR do nákupu. Niektoré štúdie preukázali, že spánok s cumlíkom by mohol znížiť riziko náhlej smrti dieťaťa.
Údaje o tom sú však niekedy nekonzistentné. Doteraz je predovšetkým zrejmé, že účelom dojčenia je poskytnúť ochranu pred náhlou smrťou dieťaťa. Prečo, zatiaľ nie je jasné.
Skúmalo sa, či má ochranný účinok na deti, ktoré nie sú (alebo nemôžu byť) dojčené, ak spia s cumlíkom. Táto hypotéza bola dokázaná v niekoľkých štúdiách. To však neznamená, že by dieťaťu mal byť nanútený cumlík.
Celkovo teda platí toto: Cumlík môže mať ochranný účinok najmä na deti, ktoré nemôžu byť dojčené. Platí to však iba pre čas, keď dieťa spí, a nie prebúdzajúce sa hodiny. Tento možný ochranný účinok neznamená, že dieťa by malo dostať cumlík v každom prípade. Ak si to dieťa neželá alebo ho stratí počas spánku, nemalo by sa mu ďalej ponúkať. U detí, ktoré sú (môžu byť) dojčené, ešte nie je dostatočne zrejmý význam cumlíka ako ochrany pred náhlou smrťou dieťaťa.
