Môžu lieky pomôcť? | Strach zo straty

Môžu lieky pomôcť?

V zásade je lieková terapia strach zo straty by mali byť vždy poslednou možnosťou a iné terapeutické prístupy, ako sú zmeny v každodennom živote alebo psychoterapie, by mali byť vnímané vopred. Väčšina liekov používaných na liečbu strach zo straty sú schválené na liečbu poruchy úzkosti, ku ktorému strach zo straty možno pripísať od určitej úrovne. Je dôležité, aby farmakoterapia bola vždy sprevádzaná psychoterapeutickou liečbou, zvyčajne a behaviorálna terapia, pretože len toto môže liečiť príčinu úzkosti.

Lieky používané pri liečbe poruchy úzkosti sú rôzne antidepresíva, špeciálne anxiolytiká (anxiolytiká), ako je buspirón alebo benzodiazepíny. Všetky však majú spoločné to, že môžu iba potlačiť príznaky a nemajú žiadny liečivý účinok. Tu je prehľad rôznych antidepresív: Antidepresíva - Aké lieky sú k dispozícii?

Trvanie

Trvanie obáv zo straty môže byť veľmi variabilné. To závisí na jednej strane od traumatizujúcej skúsenosti, ktorá viedla k rozvoju obáv, ale aj na cieľovom objekte týchto obáv a možnej liečbe. Napríklad obavy zo straty, ktoré sa začali v roku detstva a premietajú sa do partnera, môžu trvať niekoľko desaťročí, ak nebudú liečené. Ak však obavy zo straty nebudú silno rozvinuté, môžu tiež v priebehu niekoľkých rokov ustúpiť, pretože k očakávanej strate nedošlo. Preto je základné trvanie obáv veľmi ťažké opísať a nemožno ho predvídať pre konkrétneho pacienta.

Strach zo straty dieťaťa

Rozvoj strachu zo straty je u detí veľmi častým problémom. Rozsah tohto strachu sa však môže veľmi líšiť a je potrebné rozlišovať medzi „normálnym“ a nadmerným strachom zo straty. Napríklad deti na začiatku materská škola takmer vždy sa sťažujú na odlúčenie od rodičov.

Toto správanie však zvyčajne trvá len niekoľko dní alebo týždňov. Ak je však tento strach trvalý a nakoniec vedie k ukončeniu materská škola dochádzky, je podozrenie na nadmerný strach zo straty. Tieto obavy sú zvyčajne spôsobené veľmi skorými skúsenosťami, ktoré traumatizujú dieťa, napríklad stratou rodiča rozvodom alebo smrťou.

Ako kompenzačná reakcia sa vyvinú nadmerné obavy zo straty týkajúcej sa iného opatrovateľa. Terapia týchto obáv sa môže ukázať ako dosť náročná. Je to spôsobené tým, že obavy detí zo straty sa napĺňajú takmer denne, aj keď len na pár hodín, napríklad pri dochádzke materská škola. Preto je v tomto okamihu zvyčajne potrebné veľmi pomalé odvykanie od opatrovateľa, aby sa znížili obavy. Napriek tomu má zmysel zaoberať sa obavami zo straty, ktoré už sú známe v detstva, čo najskôr, aby sa zabránilo ich vplyvu na rozvoj osobnosti.