Kraniocerebrálna trauma
Ak je v priebehu úrazu (zvyčajne spôsobeného nehodou) lebečná kosť a mozog sú postihnuté, špecialista hovorí o a kraniocerebrálna trauma (SHT). Podľa toho, či násilný náraz prerazí vonkajší meninges (dura mater) alebo nie, ide buď o vážnejšiu otvorenú SCT, alebo o zakrytú traumu. Ďalej sa rozlišuje, či násilie priamo poškodzuje mozog (priame poškodenie), alebo či je mozog v tiesni krvácaním alebo opuchom v dôsledku úrazu.
V závislosti na vyhodnotení stavu vedomia pacienta s SHT pomocou takzvaného Glasgowa Kóma Stupnica (GCS), pri ktorej je možné dosiahnuť maximálne 15 bodov, klinický lekár hodnotí závažnosť SHT. Skóre GCS 13 - 15 bodov zodpovedá stupňu SHT 1 (otras mozgu), žiadny trvalý mozog možno očakávať škodu. Skóre GCS 8 - 12 bodov zodpovedá pomliaždeniu mozgu (stupeň 2 SHT).
Dlhšie bezvedomie a výraznejšie príznaky ako pri a otras mozgu sú typické. Pod 8 bodmi na škále GCS je označovaná takzvaná mozgová kontúzia (SHT stupeň 3). Aby bola postihnutá osoba schopná aspoň čiastočne vyliečiť vzniknuté ťažké poranenia mozgu, zostáva často v bezvedomí celé týždne. Úplné obnovenie všetkých mozgových funkcií je možné, ale veľmi nepravdepodobné.
Lebka MRTMRT hlavy
Magnetická rezonancia lebka, tiež známy ako zobrazovanie magnetickou rezonanciou, je zobrazovací postup bez žiarenia, ktorý sa v medicíne používa predovšetkým na hodnotenie štruktúr mäkkých tkanív. V porovnaní s metódou CT, ktorá poskytuje aj sekčné obrázky, ale využíva röntgenové lúče a predovšetkým poskytuje lepšie snímky kostných štruktúr, je MRI hlasnejšia, nákladnejšia a trvá oveľa dlhšie (napríklad 10 až 30 minút MRI lebka). V núdzových situáciách preto obraz MRI hlava nie je vo všeobecnosti potrebný.
V prípade ďalších otázok týkajúcich sa (možných) chorôb lebka alebo vnútro lebky, najmä pokiaľ ide o mäkké tkanivo, kde nie je taký časový tlak, je zobrazovacia metóda voľby väčšinou vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Okrem zvýšenej výpovednej hodnoty sa to dá vysvetliť predovšetkým tým, že nepoužíva röntgenové lúče ani iné ionizujúce (a teda potenciálne karcinogénne) žiarenie. Pretože však vyšetrenie vyžaduje, aby pacient ležal dlhé minúty nehybne vo veľmi hlasnej a úzkej trubici, malo by dôjsť k MRI vyšetrenia hlava je niektorými vnímaná ako nepríjemná.
Tomograf magnetickej rezonancie pracuje s rýchlo sa meniacimi silnými magnetickými poľami, ktoré v tele orientujú hlavne vodíkové jadrá jedným smerom, napríklad veľkým hrebeňom. Ak tieto potom skočia späť do pôvodného usporiadania, vygeneruje sa a zmeria sa malý elektromagnetický impulz. V závislosti od toho, ako a koľko vodíka sa viaže v tkanive, sa tento takzvaný rezonančný signál líši v sile a časovom oneskorení „česania“, čo vedie k kontrastu obrazu.
V závislosti od váhy signálov sa na snímke javí jasné tkanivo bohaté na tuky alebo na vodu. Dodatočné venózne podanie kontrastnej látky, v tomto prípade gadolínia, môže ďalej zvyšovať informačný obsah série snímok MRI. Najmä pri hľadaní nádorového tkaniva alebo ohniska zápalu má takzvaná ďalšia sekvencia kontrastnej látky neodhadnuteľnú diagnostickú hodnotu. Častými indikáciami pre kraniálnu MRI sú preto podozrenia na nádorovú príhodu (napríklad nádor na mozgu alebo metastázy z pôvodného nádoru umiestneného kdekoľvek inde) a podozrenie na zápalový proces (napríklad v roztrúsená skleróza).
