Inšpiračná rezerva objem predstavuje vzduch, ktorý môže pacient nasávať po bežnej inšpirácii počas núteného dýchania dýchanie. Spolu s expiračnou rezervou objem a respiračný objem, inspiračný rezervný objem dodáva vitálnu kapacitu. pľúca objemy sa merajú v spirometrii.
Aký je objem inšpiračnej rezervy?
Inšpiračná rezerva objem odkazuje na inšpiráciu a zodpovedá objemu priestoru v pľúcach, ktorý môže byť po fyziologickej inšpirácii núteným spôsobom dodatočne obsadený vzduchom dýchanie. Ľudské dýchanie sa vyznačuje rôznymi objemami. Ako taký sa označuje individuálny priestorový obsah pľúc, ktorý počas dýchania zaberá dýchací vzduch. pľúca objemy sa delia hlavne na inšpiráciu a expiráciu. Inšpiráciou je inhalácia. Exspirácia sa týka dýchanie von. pľúca kapacity musia byť odlíšené od objemov pľúc. Zodpovedajú kombinácii rôznych objemov pľúc. Hlavné objemy pľúc sú expiračný rezervný objem, zvyškový objem a inspiračný rezervný objem. Na druhej strane objem dýchania je výsledkom objemu dýchania a rýchlosti dýchania. Objem inspiračnej rezervy sa týka inhalácia a zodpovedá objemu priestoru, ktorý môže byť po fyziologickej inšpirácii núteným dýchaním dodatočne obsadený vzduchom. U zdravého dospelého človeka sú inspiračné a expiračné rezervné objemy v priemere asi tri litre. Meranie pľúcnych objemov je predmetom pneumológie. Väčšinu objemov pľúc v tomto medicínskom odbore možno určiť spirometriou.
Funkcia a úloha
Aktívne dýchanie u ľudí prebieha cez pľúca. Ich alveoly sú primárne zodpovedné za výmenu plynov. CO sa z organizmu uskutočňuje počas pľúcneho dýchania prostredníctvom difúznych procesov v alveolách. Kyslík je absorbovaný alveolmi z dýchacieho vzduchu a transportovaný do jednotlivých tkanív tela prostredníctvom krv ako dopravné médium. Každé tkanivo v tele je závislé od kyslík. Vnútorné bunkové procesy nemôžu prebiehať bez kyslík, aby pri nedostatočnom prísune kyslíka odumierali telesné tkanivá a s nimi aj orgány. Ako súčasť pľúcneho dýchania jednotlivé objemy pľúc zabezpečujú, aby bolo možné prijať dostatok dýchacieho vzduchu pre ideálne dodanie kyslíka do tkanív tela. Dýchací objem sa počas toho rozšíri na asi tri litre vetranie. Tieto tri litre poskytujú rezervný objem alebo prívod dodatočného vzduchu. Z toho je inspiračný objem pľúc asi 1.5 litra. Zvyšných 1.5 litra pripadá na expiračný rezervný objem. Keď sa do prídavného vzduchu pridá fyziologický dýchací vzduch, maximálny prívod vzduchu je asi 3.5 litra. Toto je maximálne množstvo vzduchu, ktoré môže človek prijať pri jednom nádychu. Maximálne množstvo priedušného vzduchu pri jednom nádychu sa označuje aj ako vitálna kapacita. Po exspirácii zostáva v pľúcach a dýchacích cestách asi 1.5 litra dýchacieho vzduchu vo forme zvyškového objemu. Ak sa vitálna kapacita a zostatkový objem spočítajú, výsledkom je celková kapacita. Časový objem dýchania zase zodpovedá objemu vzduchu, ktorý môže človek v stanovenom časovom intervale nadýchnuť a vydýchnuť. To zodpovedá vynásobeniu dychovej frekvencie objemom dýchania a v pokoji je okolo 7.5 litra za minútu. Na druhej strane objem respiračnej rezervy alebo minútový limit zodpovedá objemu dychu, ktorý je možné ventilovať za minútu pri maximálnom dychovom objeme, a v priemere predstavuje pre zdravého dospelého človeka 120 až 170 litrov. Vitálna kapacita sa dá vypočítať z inspiračného rezervného objemu a expiračného rezervného objemu pomocou dýchacieho objemu.
Choroby a zdravotné ťažkosti
Exspiračný rezervný objem a inspiračný rezervný objem, ako jednotlivé hodnoty vitálnej kapacity, pomáhajú pulmonológom určiť a rozlišovať medzi obštrukčným a reštriktívnym choroby pľúc. Obštrukčné choroby pľúc sa vyznačujú zúženými dýchacími cestami a vyskytujú sa napríklad pri chorobách ako napr astma or COPD. V reštriktívnych choroby pľúc, pľúca a truhla majú obmedzenú expanziu. Je to napríklad v pľúcna fibróza, akumulácia tekutín v kontexte pleurálny výpotok alebo bránicová paréza. Vitálna kapacita ako produkt objemu dýchania a expiračného a inspiračného rezervného objemu môže pomôcť pneumológovi klasifikovať príznaky ako obštrukciu alebo obmedzenie. Napríklad vitálna kapacita sa v kontexte obmedzenia vždy znižuje. V prípade prekážky to tak nemusí byť. Meranie jednotlivých objemov sa vo väčšine prípadov uskutočňuje v rámci spirometrie, teda pomocou spirometra. Pacient dostane náustok, ktorý je pripojený k meraciemu spirometru. Pacient dýcha dovnútra a von cez náustok podľa pokynov lekára o dýchaní. Tieto pokyny by sa mali dodržiavať čo najpresnejšie, aby sa zabezpečili spoľahlivé výsledky. Nesprávne hodnoty môžu podporovať nesprávnu diagnózu a viesť k nesprávnym terapeutickým prístupom.
