Medzi hormóny produkované v obličkách patria
- Kalcitriol a
- erytropoietín
Tento glykoproteínový hormón ako hormón oblička sa produkuje v obličkách a v malej miere v pečeň a mozog asi u 90% dospelých. V oblička, bunky krv plavidlá (kapiláry, endotelové bunky) sú zodpovedné za produkciu. Syntézu erytropoetínu zahájia po stimulácii faktorom HIF-1 (hypoxiou indukovateľný faktor 1).
Tento faktor je priamo závislý od tlaku kyslíka. Za nízkeho tlaku sa stabilita HIF-1 a tým aj tvorba erytropoetínu zvyšuje, zatiaľ čo za vysokého tlaku vykazuje HIF-1 nestabilitu, ktorá znižuje syntézu hormónu. Pokiaľ ide o syntézu hormónu, HIF-1 pôsobí ako transkripčný faktor.
Ich prepis oblička hormóny znamená preklad génovej štruktúry (DNA = deoxyribonukleová kyselina) do proteíny, v tomto prípade na hormón erytropoetín. HIF-1 sa skladá z dvoch rôznych podjednotiek (alfa, beta). Najskôr alfa podjednotka HIF-1 migruje do bunkové jadro v prípade nedostatku kyslíka a viaže sa tam na beta-podjednotku.
Celý HIF-1 sa viaže na zodpovedajúce miesto genetického materiálu (DNA), kde sa nachádzajú informácie o štruktúre hormónu erytropoetín, po pripojení ďalších dvoch faktorov (CREB, p300). Vďaka svojej väzbe umožňuje HIF-1 čítanie informácií a ich preklad do proteínovej štruktúry. Takto sa nakoniec produkuje hormón.
Receptory hormónu erytropoetín sa nachádzajú na povrchu nezrelej červenej krv bunky (erytroblasty), ktoré sa nachádzajú v kostná dreň. Hormón sa produkuje v závislosti od prívodu kyslíka v tele krv. Ak je kyslíka málo (hypoxia), uvoľňuje sa erytropoetín, ktorý stimuluje dozrievanie erytroblastov.
To znamená, že v krvi je k dispozícii viac červených krviniek ako nosičov kyslíka a pôsobí proti hypoxii zvýšeným transportom kyslíka. Ak je naopak k dispozícii dostatok kyslíka, neprodukuje sa žiadny erytropoetín a nezvyšuje sa množstvo červených krviniek (negatívna spätná väzba). Červené krvinky sú celkovo markerom pre saturácia kyslíkom krvi, pretože viažu kyslík pomocou hemoglobín obsiahnuté v krvi a transportovať ich do rôznych tkanív v krvnom riečisku.
Erytropoetín obličiek a pečeň reguluje obsah kyslíka v krvi. Tento hormón konkrétne ovplyvňuje transport kyslíka v krvi ovplyvňovaním množenia a dozrievania červených krviniek (erytrocyty), ktoré prenášajú kyslík v krvi. Erytropoetín, ktorý sa vyrába v mozog, sa nachádza iba v krvi plavidlá z mozog, keďže nemôže opustiť tento priestor z dôvodu tzv hematoencefalickú bariéru.
Jeho funkcia nie je úplne pochopená; predpokladá sa, že chráni nervové bunky pred poškodením v prípade nedostatku kyslíka (neuroprotektívny účinok). V medicíne sa používa umelo (geneticky) vyrobený erytropoetín. U pacientov s anémia a zlyhanie obličiek, keď oblička už nie je schopná produkovať samotný hormón, podáva sa erytropoetín na stimuláciu tvorby krvi a tým na elimináciu obličkovej anémie.
Na liečbu sa používa aj hormón erytropoetín anémia spôsobené nádorom alebo po ňom chemoterapie. V športe sa hormón erytropoetín používa aj ako nezákonný prostriedok dopingu. Keď sa po užití tohto hormónu zvyšuje množstvo červených krviniek, zvyšuje sa súčasne transportná kapacita kyslíka v krvi.
Vďaka tomu sa viac kyslíka dostane do svalov a ďalších tkanív, čo umožňuje metabolizmu (napríklad pri pohybe svalov) pracovať efektívnejšie a dlhšie. Vďaka tomu sa zvyšuje výkonová kapacita športovcov.
