Formatio reticularis tvorí u človeka nervový plexus mozog ktorá pozostáva zo sivej aj bielej hmoty (substantia alba a substantia grisea) a prechádza celou mozgový kmeň. Rozširuje sa na miecha a pozostáva z rozsiahlych difúzne prepojených neurónových sietí. Formatio reticularis riadi okrem iného stavy bdenia a spánku, životne dôležité obehové a dýchacie centrá, zvracanie stredom a veľkými časťami motorového systému.
Čo je to formatio reticularis?
Formatio reticularis je sieť rôznych neurónov, ktoré sa tiahnu od mozgový kmeň k miecha. Latinský výraz formatio reticularis sa skladá z pojmov formatio (= tvarovanie alebo formovanie) a retikula (= malá sieť). V nemčine triviálne meno Hirnnetz (mozog sa niekedy tiež používa. Všeobecne sa tiež používa termín retikulárna formácia. Neuronálna sieť pozostáva z bielej a šedej hmoty (substantia alba a substantia grisea). Retikulárna formácia spracováva informácie zo všetkých motorických a senzorických jadier mozog. Je domovom obehových a dýchacích centier a podieľa sa na kontrole spánku a bdenia. Časti lekárskej literatúry definujú formatio reticularis negatívne kvôli svojej silnej previazanosti. Zahŕňa teda všetky vláknové trakty a neuróny mozgový kmeň ktoré zjavne neslúžia motorickým ani zmyslovým funkciám. Predpokladom by však malo byť, aby sa vláknové dráhy alebo neuróny nachádzali v mezencephalone, rhombencephalone alebo myelencephalone (špecifické podoblasti mozgu). Výhodou tejto negatívnej definície je, že eliminuje často zložité vymedzenie jednotlivých podoblastí retikulárnej formácie.
Anatómia a štruktúra
Formiát reticularis možno rozdeliť do troch hlavných základných skupín. Podľa toho sa rozlišuje medzi
- Stredná zóna,
- Bočná zóna a
- Bočne susedná stredná zóna
odlíšiť. Strednú zónu tvoria úzke bunkové doštičky nazývané Raphneove jadrá. Táto zóna sa používa na spracovanie informácií. Tu sa nachádzajú informácie z iných oblastí mozgu (napr limbického systému alebo frontálna kôra) je tiež prijímaná a vysielaná. Bočná zóna je zodpovedná hlavne za motorické eferenty. Táto zóna sa skladá z malých buniek. Naproti tomu laterálne susedná stredná zóna pozostáva z porovnateľne veľkých buniek. Odtiaľ sa informácie a látky prenášajú do systému talamus a čiastočne do kôry (obidve oblasti mozgu). Okrem toho informácie z miecha, mozočeka jadrá senzorických nervov mozgu prichádzajú do mediálnych zón.
Funkcia a úlohy
Rôzne zóny formatio reticularis riadia vitálne funkcie tela. Napríklad, zvracanie a prehĺtanie je riadené odtiaľto. Na močení sa podieľa aj formatio reticularis. Termín mikcia sa používa na označenie fyzického procesu vyprázdňovania moču mechúr. Špeciálnou vlastnosťou mozgovej siete je, že kombinuje motorické čiastkové funkcie do holistického vedenia (funkcia preposielania a združovania). Tu sa zhromažďujú, spracúvajú a nakoniec preposielajú informácie takmer zo všetkých častí mozgu. Veľká časť informácií sa posiela orgánu mozoček, mozog a diencephalon. Preto hovoríme aj o mozgovej sieti ako o „moste k diencefalonu“. Formatio reticularis tiež riadi vedomie a diferenciáciu medzi stavmi bdenia a spánku. V literatúre sa tiež uvádza, že je súčasťou bolesť kontrola. Taktiež sa podieľa na ovládaní obehového systému formatio reticularis (kardiovaskulárny systém), ako aj ovplyvnenie dýchacieho centra. Pretože mozgová sieť spája limbického systému k jadrám hypotalamus, hrá tiež úlohu pri zafarbení zmyslového vstupu. Okrem toho sa podieľa na formovaní a riadení ľudských emócií.
Choroby
posttraumatická stres porucha (PTSD alebo podľa angličtiny „posttraumatická stresová porucha“ PTSD) sa často vyskytuje v súvislosti s formatio reticularis. Porucha je výsledkom udalostí, ktoré sú obzvlášť traumatizujúce a extrémne ťažko sa spracovávajú (napr. Vojny, prírodné katastrofy, nehody alebo znásilnenie). Lekárska literatúra odhaduje, že PTSD bude raz v živote postihnutých 2 - 7% ľudí na celom svete. The stres porucha obmedzuje každodenný život postihnutých a môže sa stať chronickou, ak sa nebude správne liečiť. Včasné terapie je preto nevyhnutná. The stres porucha vždy nasleduje chronologicky po traumatickej situácii. Nemusí sa však vyskytnúť hneď potom. PTSD môže tiež viesť na viditeľné príznaky mnoho rokov po traume. Jedná sa o dotieravé, opakujúce sa spomienky na traumatizujúcu udalosť (nazývané flashbacky). Môžu sa vyskytnúť počas spánku vo forme nočných môr, ale aj cez deň. Memory Masážne stoly možné sú aj medzery. Vždy sa však vyznačujú veľkým strachom a pocitom extrémnej bezmocnosti. Postihnutí sú preto pod obrovským napätím. Súvislosť medzi posttraumatickými stresovými poruchami a formio reticularis je v literatúre vysvetlená skutočnosťou, že stresové poruchy viesť k trvalým zmenám v mozgovej sieti. Takéto zmeny môžu byť tiež príčinou poruchy spánku pretože formaio reticularis sa významne podieľa na iniciácii spánku alebo na kontrole bdenia a spánkových stavov. Najmä PTSD sa však liečila výlučne psychologicky alebo psychiatricky. Či terapie prebieha interne alebo ambulantne, závisí od konkrétneho prejavu v konkrétnom prípade. To tiež určuje, či je alebo nie je nevyhnutná liečba drogami.
