Diagnostika | Roztrhnutá šľacha

Diagnostika

Za účelom zistenia alebo správnej diagnostiky a roztrhnutá šľacha, je nevyhnutný podrobný anamnézový rozhovor. Tu môžu dotknuté osoby samy poskytnúť dôležité informácie o a roztrhnutá šľacha prostredníctvom podrobného opisu možného priebehu nehody. Úlohou lekára liečiaceho pacienta je zistiť výskyt typických príznakov a vyšetriť ich.

Intenzita bolesť možno vyšetriť a bolestivosť je možné regulovať palpáciou postihnutej šľachy. V tomto okamihu môže lekár určiť možné zub alebo zatiahnutie navyše k bolesť spôsobené tlakom. Ak pacient nahlási hlasný zvuk, po ktorom nasleduje silný bolesť a opuch konkrétnej oblasti šľachy, a roztrhnutá šľacha je veľmi pravdepodobné.

Na potvrdenie diagnózy natrhnutej šľachy je užitočné skontrolovať funkčnosť šľachy pri vyšetrení a odhadnúť tak výsledné pohybové obmedzenie. Na tento účel existujú určité funkčné testy, v závislosti od toho, ktorá šľacha tela je ovplyvnená. Tieto testy sa vykonávajú na kontrolu pohybových obmedzení, nestability a abnormálnej pohyblivosti.

Pre diagnostiku roztrhnutej šľachy sú okrem anamnézy a vyšetrenia relevantné aj zobrazovacie postupy. Patria sem röntgenové lúče, ultrazvuk a ak je to potrebné, MRI (magnetická rezonancia). Použitie 3 zobrazovacích postupov sa líši podľa lokalizácie alebo závažnosti.

Ak je tu veľká šľacha, ktorá sa dá pri prehliadke už pomerne spoľahlivo diagnostikovať, ultrazvuk vyšetrenie pomáha vizualizovať štruktúru šliach a slzu. Ak existuje podozrenie, že okrem trhania šľachy je zlomená aj kosť, teda slza zlomenina, Röntgen obraz v 2 rovinách môže poskytnúť informácie o ňom, pretože kostné štruktúry je možné dobre zobraziť na röntgenovom snímke. Nakoniec je možné v prípade potreby predpísať MRI. Pomocou MRI možno zistiť aj najmenšie štrukturálne zmeny v rôznych rovinách rezu, vďaka čomu je táto zobrazovacia technika lepšia ako röntgenové lúče a ultrazvuk v komplikovaných prípadoch. Avšak Röntgen a ultrazvukové vyšetrenia sú zatiaľ štandardné.