Diagnostika
Diagnóza duševných porúch spočíva na dvoch pilieroch: Môže byť ťažké priradiť jednotlivé príznaky konkrétnym klinickým obrazom, v neposlednom rade kvôli prekrývajúcim sa oblastiam medzi jednotlivými duševnými poruchami. Dôležitým „nástrojom“ pri priraďovaní a sumarizovaní vzorov symptómov sú preto takzvané „klasifikačné príručky“ sveta zdravie Organizácia a Americká psychiatrická asociácia (ICD alebo DSM). Stanovujú kritériá na stanovenie diagnózy konkrétnej duševnej poruchy, ako napríklad typ a trvanie odchýlky alebo kombinácia s inými príznakmi.
Takáto klasifikácia objektivizuje diagnózu a pomáha rozlišovať medzi diferenciálnymi diagnózami.
- Pôvodne vykonané svedomité somatické (= fyzické) vyšetrenie a výsluch slúži na vylúčenie telesných chorôb ako základu duševnej poruchy. Krv testy poskytujú informácie napríklad o základných metabolických poruchách, zatiaľ čo zobrazovacia diagnostika (počítačová alebo magnetická rezonančná tomografia) odhalí infekcie alebo zmenšujúce sa procesy v mozog.
- Ďalšou podstatnou zložkou diagnostiky je psychiatrická anamnéza (odber pacienta história medicíny s dôrazom na psychiku pacienta). Patrí sem rozsiahle spochybňovanie životného príbehu pacienta, otázky týkajúce sa charakterových vlastností, postojov a pocitov, ako aj pozorovanie správania pacienta v rozhovore s cieľom čo najúplnejšie zachytiť jeho osobnosť. Tento typ anamnézy musí byť vykonávaný veľmi opatrne, trvá veľa času a niekedy môže predstavovať veľkú záťaž pre skúšajúceho aj pre pacienta.
Terapia
Ak je duševná porucha založená na fyzickom ochorení, je liečba tohto ochorenia zvyčajne rozhodujúca a môže už viesť k úspechu. Pri liečbe nefyzických psychologických porúch sa používajú rôzne psychoterapeutické metódy a farmakoterapia samostatne alebo v kombinácii. Ktoré psychoterapeutické metódy (napr. Psychoanalýza, behaviorálna alebo gestaltová terapia) sa zvolia, závisia od typu poruchy, ktorá sa má liečiť, a v neposlednom rade od skúseností a kvalifikácie terapeuta.
Na liečenie duševných porúch je k dispozícii veľké množstvo špecifických a vysoko účinných účinných látok, ktoré väčšinou zmierňujú príznaky príslušnej poruchy ovplyvňovaním látky prenášajúcej látku vyvážiť v mozog. Bohužiaľ, tieto lieky majú často významné vedľajšie účinky, ako je ospalosť, nedostatok citlivosti alebo prírastok hmotnosti, takže medikamentózna terapia vyžaduje od pacientov veľkú dôslednosť a mali by byť rozhodne sledovaní skúsenými terapeutmi. V závislosti od závažnosti príznakov môže psychosociálna podpora pomôcť pacientom vyrovnať sa s každodenným životom.
