Diagnóza | Sínusitída

Diagnóza

Diagnóza je stanovená fyzické vyšetrenie a odber sterov z nosových sekrétov a rinoskopie (rinoskopia). Ak sa vyskytnú komplikácie počas liečby zápal dutín alebo ak je priebeh ochorenia chronický alebo dokonca aj keď je plánovaný chirurgický zákrok, je možné vykonať vyšetrenie prinosových dutín pomocou MRI ďalšie informácie o zápale. MRI však nie je potrebné, ak je priebeh ochorenia bez komplikácií!

Terapia

akútna zápal dutín sa lieči dekongestujúcimi nosovými kvapkami alebo sprejmi obsahujúcimi xylometazolín (Otrivin®) alebo oxymetazolín (Nasivin®). Uľahčujú odtok sekrétov z malých otvorov paranazálne dutiny. Po jednom týždni by sa však nosové kvapky / spreje mali prerušiť, pretože inak si naša nosná sliznica zvykne na nepretržité nanášanie a bez nej už nebude viac bobtnať (privinizmus). Niektoré ucho, nos a krční lekári (lekári ORL) tiež ponúkajú možnosť priameho odsatia hnisavého zápalového sekrétu.

Hlien by mal odtekať aj vložkou s dekongestívom do nosovej priechodky („vysoká vložka“). Pacient by mal pravidelne inhalovať doma. Inhalácie s harmanček para (Kamillosan®) alebo soľ (Emser-Salz®) pôsobia protizápalovo a príjemne.

Po nanesení dekongestívnych nosových kvapiek / sprejov môžete pomocou nosových výplachov soľným roztokom (roztok Emser-Salz®) vyčistiť nos vypláchnutím viskóznych sekrétov. Soľný roztok má tiež dezinfekčný a dekongestívny účinok. Okrem toho možno pacientovi po dekongestívnych opatreniach ponúknuť ambulantné ožarovanie krátkymi vlnami, mikrovlnami alebo červeným svetlom.

To je určené na stimuláciu krv cirkuláciu a hojenie zápalu. Hnisavý paranasal zápal prínosových dutín musí byť tiež liečený antibiotikom. Ak paranasal zápal prínosových dutín stále sa nehojí ani po dvoch týždňoch, môže ORL špecialista odporučiť malý zákrok.

Počas tohto postupu bude pichnutie zápal vedľajších nosových dutín a opláchnite ho roztokom obsahujúcim antibiotiká. Sinupret ®forte a Kvapky Sinupret® sa používajú ako bylinné lieky. The liečba zápalu vedľajších nosových dutín by mala mať tri ciele.

Na jednej strane sa o to dá pokúsiť pomocou mnohých alternatívnych liekov, ktoré sú známe hlavne z naturopatie. Môže sa však tiež použiť množstvo bežných lekárskych prípravkov. Za účelom zníženia opuchu nosová sliznica, vo väčšine prípadov sa používajú lieky agonistov skupiny alfa-1 adrenoreceptorov.

Alfa adrenoreceptory sú umiestnené na plavidlá slizníc a spôsobiť krv plavidlá v oblasti slizníc sa stiahne, keď sa na receptor dostane látka prenášajúca signál. Látka xylometazolín a jeho deriváty sú schopné dokovať presne tieto receptory na slizniciach a dosiahnuť tento zodpovedajúci účinok. Z tohto dôvodu sa používajú nosové spreje obsahujúce túto látku zápal dutín.

Už pri prvom kontakte látky so sliznicou sa opuch začína znateľne zmenšovať. Podávanie dekongestívnych nosových kvapiek má tiež určité nevýhody. Hlavnou nevýhodou je relatívne krátky čas pôsobenia, ktorý si vyžaduje časté opakovanie, ktoré trvá necelých 3 - 6 hodín.

S cieľom uviesť liek na správne miesto účinku v nos, je potrebné po aplikácii kvapky alebo nastriekanú látku nasať nosom. Výsledkom tohto manévru bude vylučovanie hlienu, ktoré sa nevyhnutne dostane do vyšších oblastí nosa. Ak sa tento manéver často opakuje, môže dôjsť k „uviaznutiu“ nosovej sekrécie v nose, čo potom môže viesť ku komplikácii ulcerácie paranazálne dutiny.

Ďalšou nevýhodou sú vedľajšie účinky prípravkov obsahujúcich xylometazolín. Najmä pri dlhodobom používaní sa môže znížiť účinnosť prípravku. Ďalej fenomén známy ako „smradľavý nos”Môžu tiež nastať.

V takom prípade po dlhodobom používaní nosových kvapiek nos kvapká stále viac alebo viac, a to permanentne alebo prerušovane. Odtok je zvyčajne kvapalnej až viskóznej konzistencie a vyznačuje sa svojim nepríjemným zápachom. Ak k tomu dôjde, liečba sa má okamžite vysadiť a pred pokračovaním v liečbe sa má urobiť dlhšia pauza.

Okrem xylometazolínových prípravkov sa používajú lieky, ktoré sú hlavne kvôli svojim slaným zložkám určené na zníženie opuchu nosová sliznica. Aj tu sa slané látky podávajú do nosa vo forme nosových sprejov. Účinok nie je taký rýchly ako pri chemických výrobkoch, ale trvá rovnako dlho a nenesie nebezpečenstvo spomenutých vedľajších účinkov.

Ďalej nie je opísaný časový limit na použitie lieku. Soľná kompozícia sa môže tiež podávať do nosa vo forme inhalátora. Takto dosiahnuté rozprašovanie kvapiek umožňuje, aby sa slaná látka mohla často inhalovať hlbšie a mohla tak čiastočne preniknúť hlboko do paranazálne dutiny a začať platiť.

• Cieľom liečby bolo zabrániť ďalšiemu šíreniu zápalu a zastaviť ho.
• Sliznice, ktoré sú pri zápale dutín zápalovo zhrubnuté, by mali čoraz viac ustupovať.
• Zodpovedajúce sprievodné príznaky by sa mali zmierniť.

Ak sa zápal vedľajších nosových dutín nehojí po niekoľkých dňoch, je potrebné predpokladať chronický priebeh. Preto je potrebné mierne odlišné liečenie. V chronických prípadoch sínusitídy sa od zavedenej dekongestívnej liečby upustí a namiesto toho sa lieči príčina chronickej formy ochorenia. Dôvodom je často alergická reakcia.

Najmä ťažko odstrániteľný domáci prach sa často považuje za príčinu chronickej sinusitídy. Nosové spreje obsahujúce liečivo zo skupiny antihistaminiká na tento účel sa môže použiť (najmä na lokálnu liečbu) alebo antihistaminikum sa môže podať ako tableta. Hlavnou nevýhodou liečby sú vedľajšie účinky, ktoré sú spôsobené hlavne zvyšujúcou sa únavou pri dlhodobom užívaní lieku.

V prípade chronického zápalu paranazálnych dutín je možné pokúsiť sa najskôr liečiť skutočnú zápalovú reakciu. Aj keď skutočná príčina chronickej zápalovej reakcie zostane spočiatku nepovšimnutá, je možné sa pokúsiť znížiť zápalovú reakciu tela pomocou liekov obsahujúcich kortizón. Na tento účel sú k dispozícii aj nosové spreje.

V závažných a chronických prípadoch systémová terapia s kortizón tablety. Tu by sa však malo zohľadniť aj množstvo vedľajších účinkov. Pri dlhodobom používaní môže dôjsť k zvýšenému stenčeniu pokožky krv cukor, osteoporóza a nedostatočnosť kôry nadobličiek.

To je však možné iba pri dlhodobom užívaní vysokých dávok kortizón. Spravidla sa chronická sinusitída tiež dlhodobo nelieči a tablety kortizónu nie sú podávané vo vysokých dávkach. Okrem sprejov vetranie- môžu sa podať aj urýchľovacie lieky.

Väčšinou sú na rastlinnom základe a obsahujú ako obsah mentol, mäta atď. V prípade pretrvávajúcej sínusitídy, ktorá pretrváva aj napriek vyššie spomenutej liečbe liekmi, je potrebné zvážiť liečbu antibiotikami. Rozhodnutie, či niektorú použiť, zvyčajne uľahčí výskyt závažných a predovšetkým vysokých sprievodných javov horúčka za týchto okolností by sa mali za každých okolností začať.

most antibiotiká, ako je cefuroxím alebo amoxicilín, sa tu používajú. Najmä v prípadoch bakteriálnej akútnej sinusitídy vyvolanej pneumokokmi, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis, S. aureus, streptokoky alebo takzvané anaeróby, antibiotiká majú sa podať cefuroxím axetil, cefpodoxim proxetil, aminopenicilíny alebo levofloxacín. Prípadne ošetrenie tzv makrolidysa môžu podať klaritromycín a azitromycín.

Liečba by sa mala vykonávať dôsledne po dobu 14 dní. Ako pri každom dlhšom príjme, aj klasické vedľajšie účinky ako napr hnačka može sa stať. V zásade existuje aj riziko baktérie rozvoj rezistencie, ak sa antibiotiká používajú často a nevhodne.

Podľa nedávnej štúdie z USA nemá antibiotická liečba oproti čisto symptomatickej liečbe takmer žiadne výhody. V tejto štúdii bola jedna skupina pacientov so sínusitídou liečená symptomatickou, čisto dekongestívnou liečbou, zatiaľ čo druhá skupina pacientov, ktorá tiež mala sínusitídu, bola liečená antibiotikami. Výsledky ukázali, že pacienti v obidvoch skupinách sa zotavili približne v rovnakom čase a že skupina s antibiotikami nemala časovú výhodu oproti skupine zameranej na príznaky.

Uvidíme, či táto štúdia vyústi do zmeny koncepcie liečby. Antibiotická liečba by sa mala v zásade začať (v súčasnosti stále) v prípade závažných a veľmi dlhých cyklov ochorenia. To by malo zabezpečiť, že ak sa obdobie choroby nezníži, mohla by sa minimalizovať aspoň miera komplikácií.

Je to tak preto, lebo pri liečbe antibiotikami je šírenie patogénov pri zápale vedľajších nosových dutín pravdepodobne menej pravdepodobné. Vo väčšine prípadov sa paranazálna sinusitída vylieči do niekoľkých týždňov adekvátnou konzervatívnou (tj. Liekovou terapiou). U niektorých pacientov však často dochádza k relapsom alebo závažným a dlhotrvajúcim priebehom.

To platí najmä v prípade, ako je opísané vyššie, anatomické podmienky alebo nazálne polypy brániť prietoku sekrétov z paranazálnych dutín a tým podporovať klinický obraz. V týchto prípadoch môže chirurgický zákrok pomôcť k výraznému zlepšeniu opakujúcich sa príznakov. Nosovej polypy sú benígne výrastky nosová sliznica.V takzvanej polypóze nosovej sa tieto výrastky vyskytujú častejšie a bránia nielen nosovej dutine dýchanie ale aj samočistiaci mechanizmus nosa.

Polypektómia, tj odstránenie polypy, môže tiež pomôcť pri úľave od prínosových dutín. To platí aj pre narovnanie krivého nosnej prepážky, Napriek tomu nosnej prepážky nie je u žiadnej osoby úplne rovná, hrubé odchýlky môžu viesť k posunu toku sekrétov z paranazálnych dutín, a tým podporiť chronickú sinusitídu. V obzvlášť závažných prípadoch sínusitídy môžu byť okrem sliznice ovplyvnené aj kostné steny dutín. Toto stav môže viesť k rozpusteniu kostnej látky a často si vyžaduje chirurgické ošetrenie miesta zápalu.