Diagnóza | Myelopatia

Diagnóza

Anamnéza už poskytuje náznaky a myelopatia. Je dôležité opýtať sa na konkrétne príznaky ako ochrnutie, poruchy citlivosti alebo bolesť v chrbtici. Klinické vyšetrenie poskytuje ďalšiu istotu, keďže reflex môžu byť napríklad nápadné a je možné zmeniť vzor chôdze.

Na potvrdenie diagnózy sa ako zobrazovací diagnostický nástroj používa zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie. V osobitných prípadoch, napríklad pri podozrení na vaskulárne myelopatia, spinálna angiografia je odporúčané. myelografia môžu byť tiež uvedené. Pri tomto postupe sa kontrastné médium vstrekuje do miechový kanál pod röntgen zobrazovanie, ktoré zobrazuje priestorové podmienky miecha a vystupovanie nervy.

Magnetická rezonancia je najdôležitejšou vyšetrovacou metódou na detekciu myelopatia. Na jednej strane štruktúry, ktoré stláčajú miecha, ako napríklad herniovaný disk alebo nádory, je možné vidieť pomocou MRI. Môžu sa tiež vizualizovať cievne zmeny.

Na druhej strane poškodené oblasti miecha možno odlíšiť od zdravého nervového tkaniva na MRI obrázku. V jednotlivých prípadoch môže byť počítačová tomografia užitočná ako a doplnok k obrazu, ak vzniknú otázky týkajúce sa kostných štruktúr. Pojem signál myelopatie pochádza zo zobrazovacej diagnostiky.

Používajú ho rádiológovia predovšetkým na opis vyšetrení pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Jeden hovorí o signáli myelopatie, keď zobrazovanie naznačuje poškodenie miechy (myelon). Môže to byť napríklad v prípade opuchov (hromadenie tekutín) alebo nádoru v mieche.

Signál myelopatie je nešpecifický, tj. Vyskytuje sa nezávisle od príčiny poškodenia miechy. Poškodenie miechy môže byť preto iba dočasné. Nie vždy má pacient vážne príznaky.

Pre terapiu je preto okrem signálu myelopatie rozhodujúca aj jej príčina a príznaky pacienta. Miechu nemožno konvenčným spôsobom skutočne veľmi dobre posúdiť Röntgen obrázok. Ani pri CT vyšetrení nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť poškodenie miechy.

Preto je MRI vyšetrenie metódou voľby pre diagnostiku myelopatie. V závislosti od príčiny myelopatie sa rozlišuje medzi rôznymi terapeutickými možnosťami. Po prvé, existuje možnosť konzervatívnej terapie zameranej na príznaky.

V prípade bolesť, pacient je daný lieky proti bolesti, čím sa takzvané NSAID (nesteroidné protizápalové lieky, ako napr ibuprofen, diclofenac) sú na tento účel zvlášť vhodné, pretože majú tiež protizápalový a dekongestívny účinok. Lieky na uvoľnenie svalov často vedú aj k zmierneniu ťažkostí. Okrem toho sa používa fyzioterapeutická liečba.

Skutočná príčina myelopatie sa musí obvykle liečiť chirurgicky, aby sa napríklad pri kompresnej myelopatii odstránil tlak na miechu. Všeobecne je prognóza ochorenia najlepšia pri včasnej diagnostike a začatí rýchlej a adekvátnej liečby. Čím rýchlejšie sa pôsobí na poškodenie postihnutých nervových buniek, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa príslušná časť miechy dokáže regenerovať.

Pri chirurgickom zákroku na chrbtici sa pokúša zmierniť tlak na miechu poškodený tlakom. Používajú sa rôzne chirurgické techniky, pri ktorých sa rozlišuje prístup spredu alebo zozadu. Napríklad v oblasti krčnej chrbtice sa teraz častejšie volí prístup spredu, pričom pacient počas operácie leží na operačnom stole v polohe na chrbte.

Pred vykonaním kožného rezu sa pomocou mobilného telefónu skontroluje poloha stavca, ktorý sa má operovať Röntgen stroj. Aby bolo možné dostať sa do postihnutej oblasti, musia sa nachádzať štruktúry umiestnené v prednej časti krk, ako sú svaly, štítna žľaza alebo veľké krv plavidlá sú tlačené do strany. Nadbytočné tkanivo v oblasti miechový kanál je teraz možné odstrániť pomocou špeciálnych nástrojov.

Ak disk nie je možné uchovať, je vložená keramická alebo titánová rozpera. Ak tento zástupný symbol naplníte kostnou látkou, môžete navzájom spojiť obe susedné telá stavcov a dosiahnuť tak dobrú stabilitu. Procedúra sa vykonáva vždy pod celková anestézia.

V závislosti od zložitosti to trvá od jednej do niekoľkých hodín. Po hospitalizácii v nemocnici by mala nasledovať rehabilitačná liečba. Po chirurgickom zákroku trvá až 4 mesiace, kým je chrbtica opäť úplne odolná.