Test ELISA je laboratórne lekárske vyšetrenie, počas ktorého vyšetrenia dôjde k takzvanej reakcii antigén-protilátka. Môžu sa testovať rôzne antigény, ktoré majú úlohu v humánnej alebo veterinárnej medicíne. Na vykonanie testu v Nemecku sú poverené iba akreditované laboratórne ústavy.
Čo je postup?
V rámci laboratórnych lekárskych vyšetrení patrí test ELISA medzi takzvané imunologické postupy. Prostredníctvom testovacieho postupu, bielkoviny molekuly sa dajú zistiť úplne odlišne telesné tekutiny. ELISA je skratka pre Enzyme Linked Immuno Sorbent Assay. Ide teda o označenie v anglickom jazyku, ktoré sa však v nemeckej medicíne udomácnilo. Test ELISA patrí medzi takzvané imunologické postupy v rámci laboratórnych lekárskych vyšetrení. Na zistenie bielkovín možno použiť testovací postup molekuly v širokej škále telesné tekutiny. Zistenie týchto molekuly zase umožňuje vyvodzovať závery o určitých chorobách alebo klinických obrazoch, a preto lekári tiež závisia od diagnózy na výsledku takéhoto testu ELISA. Skúšobný postup má preto veľký význam v každodennej klinickej praxi, či už v ambulantnom alebo stacionárnom prostredí. Zodpovedajúce telesné tekutinynapríklad celé krv alebo tekutiny z kĺby, sú odoslané do laboratória ihneď po odbere od pacienta. Spravidla ide o veľmi urgentné vzorky, pretože pôvodný materiál sa považuje za citlivý a mal by sa čo najrýchlejšie preskúmať. Takzvané nadmerne uložené vzorky môžu viesť k falošne negatívnym výsledkom, pretože patologické proteíny boli medzitým znížené alebo úplne znehodnotené. Teda takzvané preanalytiká hrajú dôležitú úlohu v teste ELISA; podozrivé alebo negatívne výsledky by sa mali znovu opakovať, ak existujú vhodné klinické príznaky.
Funkcia, účinok a ciele
Pre správny výkon v akreditovanom lekárskom laboratóriu sú úplne nevyhnutné skúmavky a takzvané mikrotitračné doštičky. Tieto doštičky s jemnými polokonkávnymi priehlbinami sú vyrobené zo špeciálneho plastu a každá je potiahnutá veľmi špecifickou protilátkou. Ak je antigén, ktorý sa má detegovať, prítomný v telovej tekutine, ktorá sa má vyšetrovať, potom dôjde k špecifickej reakcii antigén-protilátka podľa takzvaného princípu zámky a kľúča. Vzorkový materiál môže byť vložený do platní buď manuálne laboratórnym personálom pomocou pipiet, alebo úplne automaticky. V moderných laboratórnych lekárskych ústavoch sa na diagnostiku ELISA používajú iba plne automatizované systémy. Musí ich však monitorovať vyškolený personál, lekársko-technickí laboranti. Za takzvanú internú a externú kontrolu kvality sú zodpovední aj pracovníci laboratória, nadriadení zdravotníckemu personálu pre laboratórnu medicínu, infekčná choroba epidemiológia a mikrobiológia. Po prvej testovacej dávke, tj. Po pipetovaní materiálu na platne, sa špecifické antigény vo vzorke, ak sú prítomné, už naviazali na protilátky na plastovej doske. Potom sa uskutoční premytie fyziologickým roztokom, aby sa odstránili interferujúce faktory, ako sú nežiaduce antigény alebo proteíny z prípravy. Tento krok je veľmi dôležitý, aby sa zabránilo falošným pozitívnym reakciám. Falošne pozitívny výsledok interpretovaný laboratóriom môže mať pre pacienta fatálne následky. V druhom kroku testu sa pridá ďalšia protilátka naviazaná na enzým. Táto značená protilátka sa tiež viaže na antigén. V treťom a poslednom kroku sa v definovanom množstve pridá špeciálne farbivo, ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere odbúrava zvyškami enzýmov, ktoré sú stále prítomné. Môže sa odbúrať iba taký enzým, ktorý sa predtým neviazal na antigén spolu s protilátkou. Voľný enzým je schopný štiepiť pridané farbivo. Presné množstvo štiepeného farbiva je možné presne určiť pomocou inej laboratórnej metódy, takzvanej fotometrie. To umožňuje vyvodiť presné závery o tom, či je antigén vo vzorke vôbec prítomný, a ak áno, koľko. Test ELISA sa používa nielen na počiatočnú diagnózu alebo na potvrdenie podozrivých diagnóz určitých chorôb a klinických snímok. ale aj na sledovanie ich pokroku. Ak je antigén koncentrácie v teste sa v priebehu roka zníži terapiesa terapia považuje za úspešnú.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Test ELISA získava svoju informačnú hodnotu predovšetkým detekciou antigénnych štruktúr v telesných tekutinách. Test umožňuje takzvané kvalitatívne, ale aj semikvantitatívne a kvantitatívne vyjadrenie o podozrení na prítomnosť určitých antigénov v telesných tekutinách. Celý krv na test nemožno použiť, iba krvné sérum. Priamy test na pacientovi, napríklad z kapilárnej krv z konček prsta, preto nie je možné, tak ako pri niektorých iných sérologických testoch, dodnes. V humánnej medicíne sa test ELISA primárne používa na detekciu antigénov pri bakteriálnych, vírusových alebo plesňových infekciách. Okrem toho všetky pozitívne výsledky zápal pečene sérológia sa opäť štandardne kontroluje testom ELISA. Istý hormóny, napríklad tehotenstva hormón HCG, je možné stanoviť aj testom ELISA. Ak sa počas roka vyskytnú určité komplikácie tehotenstva, presná znalosť koncentrácie tehotenského hormónu v krvi je diagnosticky a terapeuticky veľmi užitočná. Ďalšou indikáciou testu je detekcia takzvaných paraproteínov v moči, ktoré sa vyskytujú napríklad v rôznych nádorové ochorenia, ako je mnohopočetný myelóm. Test ELISA sa dodnes vykonáva v mnohých laboratóriách, odborníci ho však považujú za zastaraný. Imunitná reakcia spojená s enzýmy v teste ELISA bol v posledných rokoch čoraz viac nahradený rádioaktívne označeným protilátky, ktoré poskytujú ešte lepší výsledok kvantitatívneho merania. Tieto testy sa tiež nazývajú RIA, Radio Immunabsorbent Assay. Ďalším špecifickým pokrokom v teste ELISA sú ľahké chemické metódy, ako je luminiscencia alebo fluorescencia.
