Diagnóza
Diagnóza depresia in detstva je založený na história medicíny (rozhovor lekára a pacienta) dieťaťa a rodičov. K diagnóze môže rozhodujúcim spôsobom prispieť vek dieťaťa a v závislosti od toho aj duševná vyspelosť. Okrem životnej situácie dieťaťa sa teda berie do úvahy aj životná situácia rodičov, ktorá by sa mala považovať aj za príčinu dieťaťa depresia.
Ďalším základným kritériom je symptomatológia, ktorú dieťa ponúka. Hlavnými príznakmi sú strata záujmu a bez radosti dieťaťa, viditeľne vysoká úroveň únavy, nedostatok riadenia a depresívna nálada. Okrem toho slúžia ďalšie sekundárne príznaky na zúženie diagnózy.
Patrí sem znížená schopnosť sústrediť sa a venovať pozornosť, znížená chuť do jedla a poruchy spánku, ako aj znížená sebaúcta, pocity viny a bezcennosti a pesimistická základná nálada. Z toho možno získať informácie o tom, či depresia je základné ochorenie alebo či ide o depresiu v kontexte inej duševná choroba. Z priebehu ochorenia možno vyčítať, či ide o počiatočnú diagnózu, alebo či už došlo k opakovanému výskytu.
Ďalej je možné rozlišovať rôzne formy depresie, aby bolo možné zahájiť cielenú liečbu. Prístup k mnohým testom na internete na diagnostiku depresie je v súčasnosti rýchly a ľahký nástroj na počiatočné posúdenie. Spravidla ide o otázky, ktoré hodnotia náladu potenciálneho postihnutého v krátkom čase pomocou viacerých možností výberu.
Podobné testy niekedy používajú aj odborníci. Testy identifikujú príznaky spojené s existujúcou depresiou. Testy pre deti sú zriedkavé a môžu sa použiť až po určitom veku.
Tu je základnou požiadavkou komplexnejšie vnímanie seba samého dieťaťa, aby bolo možné na otázky odpovedať zmysluplne. Aplikácia sa preto neodporúča pre kojencov a deti základných škôl. V pokročilom detstva, možno výsledok považovať za prostriedok na orientáciu, nikdy však bez odbornej rady.
Samodiagnostika sa neodporúča. Táto téma by vás mohla tiež zaujímať: Test na depresiu Diagnóza depresie nie je vždy ľahká kvôli mnohým rôznym príznakom a charakteristikám súvisiacim s vekom dieťaťa. Rodičia sú zvyčajne oboznámení so správaním svojho dieťaťa a zvyčajne si veľmi rýchlo všimnú malé zmeny v správaní a sociálnej interakcii dieťaťa.
Nie každá zmena je však rovnaká ako patologický jav, ale o psychologických abnormalitách by sa malo v prípade podozrenia diskutovať s odborníkom včas. Je oveľa dôležitejšie sledovať svoj vlastný vzťah s dieťaťom, ako aj interakciu s ostatnými deťmi, a je to dobrý parameter na rozpoznanie zmien. Prípadne depresívne správanie dieťaťa ovplyvňuje aj správanie rodičov. Ak sa v poslednom čase cítia ako rodičia preťažení, vyčítajú im výchovu alebo cítia väčší odstup alebo odmietanie dieťaťa, môže to byť reakcia ich samých na zmenené správanie dieťaťa.
