Slovo stres (synonymá: Kmeň; Obtiaž; Eustres; Stresory; Osobnosť typu A; Správanie typu A; ICD-10: Z73 - Problémy súvisiace s ťažkosťami pri zvládaní života) vstúpil do slovníka každodenného života. Pacienti sa sťažujú stres na dennej báze: prepracovanie, nedostatok voľného času, ťažkosti a starosti v rodine, v partnerstve alebo v práci. Ale osamelosť vedie aj k stres pre veľa. Psychológia sumarizuje bremená z týchto rôznych oblastí života ako stres. Pokiaľ sa stres týka negatívnych aspektov, hovoríme o núdzi. Aj príjemné zážitky môžu viesť na stimuláciu „stresu“; termín pre toto je eustress. Príkladom toho je výkonový stres pri aktívnych činnostiach v prírode alebo pri športe. Stres nie je choroba v medicínskom zmysle. Neexistuje žiadna diagnóza stresu alebo utrpenia. Stres teda nie je v klasifikácii ICD 10 uvedený ako choroba. Neexistuje ani presný popis symptómov, ako ich poznáme z depresia or poruchy úzkosti alebo zo syndrómov fyzických chorôb. Stres je prítomný podľa Lazara (1999), ak požiadavky z prostredia alebo vnútorné požiadavky stresujú alebo preťažujú možnosti reakcie človeka. Stres môže viesť, ak nie je zvládnutý a spracovaný, na načítanie následkov. Patria sem stresové poruchy v užšom zmysle, ako napríklad porucha prispôsobenia, akútna stresová porucha, posttraumatická stresová porucha (PTSD) alebo syndróm vyhorenia - pozri pyschometrické skúšobné postupy. Mnoho fyzických a duševných chorôb však môže vyplynúť aj z chronického stresu - neustáleho stresu - najmä psychosomatických chorôb, ktoré sú dnes do veľkej miery zoskupené pod týmto pojmom. somatoformné poruchy. Nakoniec, posledné výskumné objavy čoraz viac upriamujú pozornosť na tretiu kategóriu chorôb:
Choroby, ktorých vývojový proces je príčinne spôsobený stresom, sú iba príklady ako infarkt myokardu, ateroskleróza (kôrnatenie tepien) a vysoký tlak or depresia tu treba spomenúť. Pri týchto ochoreniach je chronický stres často jedným z niekoľkých príčinných faktorov, kofaktorom. Ak srdcovo-cievne ochorenia a depresia majú dôležitý spoločný príčinný faktor v strese, potom má stresový faktor nielen psychologický a lekársky rozmer, ale aj verejný zdravie rozmer. Veľkú štúdiu na objednávku WHO a Svetovej banky uskutočnila Harvardská verejná škola zdravie, v ktorej je úmrtnosť (počet úmrtí v danom období v pomere k počtu príslušnej populácie) a zdravotné postihnutie súvisiace s chorobami, ako aj rizikové faktory, boli globálne zaznamenané v roku 1990 a potom sa predpokladajú do roku 2020. Podľa toho koronárne srdce choroby a depresia budú predstavovať najvyššiu záťaž chorobou na svete v roku 2020. Moderná psychológia sa zaoberá zdôrazňovaním „salutogenézy“ (Antonovsky 1987) v kontexte výskumu stresu. Dôraz sa kladie na údržbu a obnovu zdravie skôr ako choroba. Podľa definície WHO je zdravie „stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen absencia choroby alebo slabosti.“ Zdravie teda nesmie byť definované iba ako absencia príznakov. Logicky tak v súvislosti s najnovšou zdravotnou politikou logicky získava osobitná úloha preventívna medicína (synonymum: preventívna medicína). Preto je potrebné v každodennej lekárskej praxi rozpoznať a v prípade potreby znížiť stresový faktor pacientov, aby sa zabránilo závažným chorobám. Dôležitým krokom v tomto procese je „stresová diagnostika“. Pomocou podrobného zoznamu otázok je možné merať mieru stresu a následky stresu na pacientovi. Pacient odpovedá na otázky v počítačovom programe nezávisle, ktoré sú vypočítané analogicky a poskytujú mu i vám nahliadnutie do jeho stresovej analýzy. Najdôležitejšie výsledky sú v každom prípade zhrnuté do skóre; nakoniec sa vyhodnotia individuálne a dajú sa vytlačiť. V rámci „stresovej diagnostiky“ zvládanie stresu stratégie zaujímajú osobitné postavenie; pozitívne a negatívne stratégie spracovania v stresových stavoch - takzvané zvládanie záťaže - sú podrobne popísané nižšie. S vedomím stupňa namáhania - stresu -, možností spracovania stresu a rozsahu následkov namáhania na pacienta , lekár má solídny základ pre začatie preventívnych opatrení voči zníženie stresu. Ak výsledky ukazujú výrazné následky stresu, je urgentne potrebné psychoterapeutické poradenstvo. Ďalšie opatrenia, napríklad osobitné zvládanie stresu potom možno tiež odporučiť a sledovať.
