úvod
Stres je jav, ktorý v organizme vyvoláva fyzické aj psychologické reakcie. Z lekárskeho hľadiska vedie stres k aktivácii určitých mozog oblasti, ktoré zase spôsobujú zvýšené svalové napätie a uvoľňovanie hormónov. Postihnutí vnímajú tieto fyzické účinky ako napäté krk a chrbtové svaly resp bolesť brucha.
Psychologicky sa často vníma vnútorný nepokoj alebo napätie. Z čisto evolučného hľadiska sú stresové reakcie veľmi užitočné, pretože si vyžadujú zvýšenú mobilizáciu našich zásob. Ak však stresové fázy trvajú príliš dlho, vedú k nadmernému dopytu po našom vlastnom výkone.
To vysvetľuje, prečo je stres v dnešnej dobe čoraz viac spájaný s negatívnymi asociáciami a vo všeobecnom pohľade stráca ochranný charakter. Odborníci však stále rozlišujú medzi takzvaným „dobrým stresom“ a „zlým stresom“. Príkladom „dobrého stresu“ by preto mohlo byť napríklad zvýšené napätie v skúškovej situácii.
Vzrušenie spôsobuje lepšie načítanie uložených informácií. Ak je však napätie príliš veľké, blokuje dotknutú osobu v jej výkone. Toto je často vyjadrením nadmerných požiadaviek, ktoré sa zase považujú za „zlý stres“. Stres je preto multifaktoriálna udalosť, ktorá závisí od vonkajších faktorov, ako je pracovná situácia, aj vnútorných faktorov, ako sú osobné zdroje. Ak vyvážiť medzi požiadavkami a vlastnými schopnosťami nie je správne, postihnutý človek stráca vnútornú rovnováhu a prežíva to ako stres.
Všeobecné následky stresu
Fyzické príznaky:
- Všeobecnými dôsledkami stresu sú hlavne fyzické príznaky, ktoré postihnutý človek často vníma ako nepríjemné. Krátke stresové situácie primárne aktivujú kardiovaskulárny systém. Zvýšenie teda srdce miera a nárast krv tlak sú typické pre mimoriadny vonkajší podnet.
Postihnutí ľudia si preto často všímajú, aké sú ich srdce začína pretekať a krv strieľa do ich hlava, metaforicky povedané.
- Pokiaľ tento stresor pretrváva, sú kostrové svaly dodatočne napnuté. Trvalo napnuté svalstvo vedie zase k svalovému napätiu, ktoré spôsobuje bolesť a obmedzený pohyb. Je viditeľné, že najmä krk a chrbtové svaly sú postihnuté veľmi často.
Prvé príznaky sú teda tuhé krk s prípadne sprievodným bolesti hlavy alebo späť bolesť po dlhom sedení. Psychologické účinky stresu nie sú vždy vedome vnímané.
Psychologické príznaky:
- Oveľa častejšie sa stáva, že postihnutí sú schopní následne správne klasifikovať svoje psychologické príznaky. Dlhodobý stres často vedie k zhoršeniu výkonu koncentrácie ako napr nesústredenosť, pretože zameranie myšlienok je zamerané na spúšťač stresu. Objektívne to môže mať za následok pokles výkonu pamäte
