Nie je prekvapením, že slovo hnev v latinčine je „furor“, čo znamená šialenstvo, vášeň alebo šialenstvo. Je za tým násilná, až prehnaná impulzívna emócia, ktorú často sprevádza silná agresia.
Čo je to hnev?
Nie je prekvapením, že slovo hnev v latinčine je „furor“, čo znamená šialenstvo, vášeň alebo šialenstvo. Hnev je vážnejší ako obyčajný hnev alebo zúrivosť a tiež sa nedá tak ľahko ovládať. Dôvody môžu byť prchkosti, poznámky, nespravodlivosť, potlačené pocity, neočakávané udalosti alebo neistota, sprevádzané pocitom bezmocnosti. Pocit hnevu pozná asi každý. Napriek tomu rôzne postavy na situácie reagujú odlišne, prejav hnevu môže mať viac či menej katastrofálne následky, dokonca spôsobiť psychické problémy. Vo väčšine prípadov výbuchy hnevu zničia viac, ako spôsobia, pretože aj kvôli emocionalite môžu viesť aby sa ľudia stali neobjektívnymi. To zase môže rýchlo poškodiť vzťahy, či už súkromné alebo obchodné. To, čo potom môže spôsobiť ľútosť, preto nezostane nezabudnuteľným a zanechá škrabance, ktoré sa niekedy nehoja. Vziať späť to, čo bolo povedané, už potom nie je možné. Zvyčajne sa takýto útok prejaví v úplnej strate vlastných pocitov. Tento výbuch sa nazýva ovplyvnenie a je namierený proti veciam, ľuďom, inštitúciám a zvieratám. Hnev má často veľmi špecifický spúšťač, ktorý však nemusí byť vždy totožný so samotným výbuchom. Niekto, kto sa na niečo dlho hnevá a koná podľa známeho obrazu, že kvapka postupne napĺňa hlaveň a spôsobuje jej pretečenie, môže pri úplne bezvýznamnom incidente náhle vzbĺknuť a stratiť nad sebou kontrolu. Výbuch hnevu so sebou najčastejšie prináša skutočnosť, že človek je tiež výrazne zapojený do vlastnej emocionality.
Funkcia a úloha
Napriek tomu môže byť hnev tiež užitočný a posilniť charakter človeka. Kto sa naučí nenechať sa rozčúliť, dostať svoj hnev pod kontrolu, uplatniť metódy, ako sa vyhnúť vyčíňaniu alebo ho aspoň zmierniť, nájde si tiež vnútorne cestu späť k harmonickému vyvážiť. Na utlmenie okamihu rozrušenia a na zadržanie hnevu, na oddýchnutie si a nad tým, má toto všetko väčšiu šancu konečne dosiahnuť to, čo je potrebné. Známe prostriedky sú cvičenia, ktoré pomáhajú upokojiť hnev. Počítanie do desať, opustenie miestnosti, zhlboka sa nadýchnutie sú len niektoré zo spôsobov, ako sa dajú uplatniť bez toho, aby ste museli prehltnúť hnev. Je naďalej dôležité, aby si osoba, na ktorú je hnev namierený, uvedomila, že vyvolala hnev. Tí, ktorí sa často hnevajú, sa môžu pokúsiť zaznamenať emócie písomne. Týmto spôsobom je spúšťač lepšie rozpoznateľný, myšlienky sa objasňujú a udalosť sa prehráva štruktúrovaným spôsobom, až kým nestlmí emóciu. Rovnako užitočné je vždy si uvedomiť, čo cíti človek, na ktorého je nasmerovaný hnev, tj. Obliecť sa do kože. Akciám potom možno lepšie porozumieť, ak majú zmysel aj vo vzťahu k sebe samému. Alternatívou nakoniec zostáva prespať vo všetkom na jednu noc. Len čo emócie vrie, ustúpiť nie je zlý nápad. Nasledujúce ráno prinesie viac upokojenia, problémy sa rozpoznajú jasnejšie a potom sa dajú riešiť objektívnejšie. Hnev je napriek tomu tiež prostriedkom na uskutočnenie zmeny a na podnet k prekonaniu problémov. Núti človeka pochopiť problémy a potrebu hľadať riešenie. Týmto sa začína tvorivý proces, takže hnev je tiež produktívny. Zvyčajne k výbuchu hnevu dôjde iba v určitých situáciách, ktoré zvyčajne nastanú riešenie nevyhnutné. Ukázaním hnevu možno nájsť kreatívne riešenie, ako lepšie zvládnuť a dúfajme zmeniť podmienky. Osoba sa tiež veľa dozvie o sebe pri strate kontroly, rozpoznaní, kedy dôjde k hnevu, čo ho vyvoláva a ako ho ovládať.
Choroby a choroby
Hnev sa však môže stať aj patologickým, pretože výbuch je taký intenzívny, že vedie k psychickým výkyvom a fyzickým i psychickým problémom. Trvalé rozhorčenie je znakom určitých klinických obrazov, ktoré pôsobia na celú psychiku. V psychológii sa častý pocit hnevu vysvetľuje najmä imitáciou: Hnev vzniká vďaka naučenému správaniu, keď tu hovoríme o vzorci správania, ktorý je formovaný určitými skúsenosťami alebo je kopírovaný aj z vzorov. Ak sa hnev objavuje príliš často, nazýva sa človek cholerikom. Takéto nespútané emócie často viesť psychicky do depresia, úzkosť, nenávisť k ľuďom alebo všeobecné nepriateľstvo; fyzicky zasa do srdce útoky a vysoký krvný tlak. Vzorce chorôb tohto druhu bránia človeku v pokojnom prístupe k životu, v pocite konfrontácie so situáciami, ktoré dokáže zvládnuť. V tejto súvislosti je vhodné vyhľadať psychológa a požiadať o radu.
