Záujem je založený na kognitívne silnom zapojení a emocionálne pozitívnom hodnotení určitých činností, predmetov alebo ľudí. Záujmy interagujú s pozornosťou a sú ovládané v mozog, predovšetkým čelným mozgom a limbického systému. V apatii už nie je záujem o vonkajší svet.
Čo je úrok?
Záujem riadi záujem. Zodpovedá to kognitívnym sympatiám, ktoré sú dané veci alebo osobe. Záujem riadi pozornosť človeka. Zodpovedá to kognitívnym sympatiám daným veci alebo osobe. Úroveň sympatií koreluje s pevnosť zo záujmu. Nezáujem môže stúpať až k patologickej apatii. V psychológii je záujem multidimenzionálny konštrukt. Záujmy sú definované v zmysle konkrétnych objektov, ako domény vedomostí alebo v konkrétnych triedach činností. Miera záujmu o určitú vec alebo inú osobu je zase definovaná príslušným subjektívnym zhodnotením v konkrétnom prípade. Táto pozitívna úcta väčšinou súvisí s intenzitou pozitívnych emočne prežitých stavov v súvislosti s určitou osobou, činnosťou alebo predmetom. Pre pedagogickú psychológiu je záujem výsledkom motivačného emocionálneho a kognitívneho spojenia medzi určitou osobou a predmetom, činnosťou alebo inou osobou. Môže sa stimulovať záujem spoznávať nové veci a byť otvorený mnohým veciam detstva. Ak rodičia umožnia dieťaťu získať veľa zážitkov, má dieťa v priemere väčší záujem pokračovať v získavaní rozmanitých zážitkov. Tvorba záujmov zahŕňa konkrétne ľudské poznávacie schopnosti, ktoré sú neurofyziologicky umiestnené primárne v čelnej oblasti mozog a navyše primárne ovplyvňujú oblasti mozgu pre emócie a emočné spracovanie.
Funkcia a úloha
Každý záujem má pre jednotlivca silnú emocionálnu konotáciu. Táto emocionálna konotácia je prevažne pozitívna, a teda spojená s pozitívnymi zážitkami podľa osobných skúseností. Záujem tiež hrá úlohu v ľubovoľnej časti alokácie pozornosti a v automatických vzorcoch vnímania. Ľudské vnímanie je selektívne. Zdôrazňuje určité podnety z okolia a ostatné tlmí alebo dokonca filtruje. Medzi najdôležitejšie vnímavé filtre patrí emočné spojenie a záujmy človeka. Tieto filtre sa používajú na rozhodnutie, ktoré z prichádzajúcich stimulov sú dokonca dostatočne relevantné na to, aby boli spracované ešte pred ich spracovaním. Z tohto dôvodu sa napríklad aj ten najmenší chrobák dostáva do povedomia ľudí s veľkým záujmom o zvieratá. Ľudia s menej výrazným záujmom o zvieratá by tohto chrobáka videli, ale nevedeli by ho vedome vnímať kvôli funkcii automatického filtrovania vnímania. Z neurovedeckého hľadiska tak záujmy a pozornosť prepojené s nimi hrajú ústrednú úlohu v práci ústredia nervový systém. To, čo tvorí ego a konkrétne ľudské poznanie, je neurofyziologicky umiestnené primárne vo fronte mozog. Okrem toho, formatio reticularis v mozgový kmeň a talamus zohrávajú úlohu v záujmoch a pozornosti. Pravá hemisféra mozgu tiež reguluje všeobecnú bdelosť. Ľavá hemisféra mozgu vykonáva špecifické koncentrácie úlohy, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s konkrétnym záujmom. The limbického systému je „pocitový systém“, ktorého jadrá amygdaly zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri emocionálnom hodnotení, a preto sú relevantné aj pre záujmy. Záujmy vyplývajú predovšetkým z výkonných funkcií, ktoré zodpovedajú duševným procesom vyššieho rádu. Patrí sem napríklad dobrovoľné usmerňovanie pozornosti, ktorá je ovládaná predovšetkým v čelnom mozgu. Frontálny mozog má zase úzke spojenie so všetkými ostatnými oblasťami mozgu. Pretože osobnosť sa nachádza aj v tejto oblasti mozgu, môžu tu na základe charakteru vzniknúť určité záujmy. The limbického systému prispieva k tomu aj emočné centrum a zrkadlový neurónový systém ako základ empatie k iným ľuďom. To isté platí pre motivačné neurotransmitery, ktoré aktivujú systém odmien v tele a bájna morská príšera, ktorý je aktívny ako detektor noviniek a tým hodnotí napríklad to, čo je v prvom rade zaujímavé. Psychológia rozlišuje medzi situačne novovznikajúcim záujmom po situačnom prijatí stimulu a skutočným záujmom, ktorý sa vzbudzuje kvôli už individuálne existujúcemu záujmu. Trvalé a neustále záujmy človeka možno vysvetliť rôznymi modelmi psychologického záujmu. Jedným z dobre známych modelov je holandský model RIASEC.
Choroba a nepohodlie
Záujmy sú z veľkej časti založené na excitabilite pozornosti a emocionálnom zapojení a hodnotiacej schopnosti situácií. To všetko sa deje na základe uložených skúseností človeka. Apatia v lekárskej praxi popisuje všeobecnú apatiu, nedostatok vzrušivosti a necitlivosť na podnety z vonkajšieho prostredia. Apatia môže byť dôsledkom rôznych neurologických ochorení. Pokročilé demencie predovšetkým sa prejavuje zvyšovaním apatie. Pre Alzheimerova choroba choroby je prevalencia apatie okolo 60 percent. Cievne demencie je dokonca spojená s apatiou vo viac ako 70 percentách prípadov. Frontotemporal demencie spôsobí, že frontálny mozog stratí svoju funkciu. Z tohto dôvodu je tento typ demencie spojený s apatiou vo viac ako 90 percentách všetkých prípadov. Okrem toho môže byť symptomatická aj apatia duševná choroba, v depresia, pacient už prostredie takmer nepociťuje. Ak je taká necitlivosť na vonkajšie podnety, už nemôžu existovať žiadne záujmy. Je to preto, že jedným zo základných prvkov záujmov je emočné pozitívne hodnotenie. Fyzickými príčinami takéhoto spojenia môžu byť poranenia mozgu, zápaly, degenerácie alebo v extrémnych prípadoch nádory v limbickom systéme. Tiež, keď projekčné dráhy limbického systému už nie sú funkčné, záujem o vonkajší svet a všeobecná schopnosť formovať záujmy klesá. To isté platí pre syndróm čelného mozgu, ktorý sa môže vyskytnúť v súvislosti s rôznymi infekčné choroby. Apatia môže byť spojená symptomaticky s strata chuti do jedlaskleslosť a ospalosť alebo zmeny charakteru a úsudku.
