Žľazy alebo bunky podobné žľazám uvoľňujú počas vylučovania látku do tela. Sekrécia sa uvoľňuje buď interne cez krv ciest alebo zvonku cez žľazové cesty. Nadprodukcia určitých sekrétov sa nazýva nadmerná sekrécia, zatiaľ čo nedostatočná produkcia sa nazýva hyposekrécia.
Čo je to sekrét?
Mnoho sekrétov sa používa aj na trávenie, napríklad na vylučovanie zažívacieho traktu enzýmy z žlč. Obrázok ukazuje žlč a pankreasu. Počas vylučovania špecializované bunky uvoľňujú do tela určité látky. Vo väčšine prípadov sú to špecializované bunky žľazové bunky. Existujú rôzne typy sekrécie. Napríklad je potrebné odlíšiť exokrinnú sekréciu od endokrinnej sekrécie. V endokrinnej forme sa sekrécia uvoľňuje do krv systém. Tento variant je najbežnejším typom vnútornej sekrécie. Od toho je potrebné odlíšiť autokrinnú a parakrinnú sekréciu. V autokrinnej forme pôsobí sekrét na samotné uvoľňujúce sa bunky. Parakrínové sekréty naopak pôsobia na bunky v prostredí. V exokrinnom alebo vonkajšom variante bunky neuvoľňujú tajomstvo vnútorne, ale do žľazových kanálikov alebo priamo na povrch slizníc. Exokrinná sekrécia sa môže ďalej rozlišovať na ekrinnú, apokrinnú a holokrínovú. Ďalej sa vylučovanie konečných produktov metabolizmu niekedy označuje ako sekrécia alebo konkrétnejšie vylučovanie. Každá sekrécia je pre organizmus nenahraditeľná a jednotlivé sekréty plnia úplne odlišné funkcie.
Funkcia a úloha
K sekrécii dochádza nedobrovoľne žľazami alebo žľazovitými bunkami. Za kontrolu sekrécie zodpovedá autonómny orgán nervový systém a endokrinný systém. Sekréty plnia rôzne úlohy. Napríklad sa vylučujú metabolické produkty, ktoré už v tele nie sú potrebné. Sekréty, ako sú napríklad nazálne sekréty, udržujú vlhké sliznice a viažu sa patogény. Mnoho sekrétov slúži aj na tráviace účely, napríklad na vylučovanie zažívacieho traktu enzýmy z žlč a uvoľnenie slina alebo žalúdočná šťava. Výživovú funkciu naopak plní sekrécia mliečnych žliaz, ktorá zaisťuje prísun potomstva cez matkinu mlieko. Vylučovanie potu cez potné žľazy zas slúži termoregulácia. Uvoľňovanie tukov z mazové žľazy na povrch koža slúži na premasťovanie pokožky a vlasy. Pachové žľazy naopak vylučujú pachové stopy. V živočíšnej ríši je podstatne viac sekrečných funkcií. Napríklad hadí jed slúži na paralyzovanie koristného zvieraťa. V komároch udržuje sekréciu skusová rana otvorené a zvieratá ako skunk sú vybavené obrannými sekrétmi, aby zahnali nepriateľov. Žľazový sekrét môže slúžiť aj niekoľkým funkciám. Napríklad u ľudí je to prípad vylučovania žlče. Sekrécia sa môže uvoľňovať rôznymi mechanizmami. Napríklad pri aesikulárnej sekrécii žlče sa sekrécia vylučuje transportom proteíny. Pri sekrécii ekrínu sa naopak tvoria malé vezikuly, ktoré prechádzajú do membrány, ako napríklad v prípade potu. Pri apokrinnej sekrécii sa sekrécia uvoľňuje spolu s časťami bunky a bunková membrána.Tento typ sekrécie je prevádzkovaný napríklad mliečnymi žľazami. V sekrécii holokrínu mazové žľazy, na druhej strane sa celá sekrečná bunka uvoľní a zomrie. V závislosti od anatomických štruktúr, na ktoré sekrécia pôsobí, hovoríme o autokrinnej alebo parakrinnej sekrécii. Niektoré žľazové sekréty pôsobia súčasne na samotné žľazové bunky a na bunky v bezprostrednej blízkosti. Tento jav je prítomný napríklad v sekrétoch semenníkov. Konzistencia sekrécie môže byť medzi vodnatou a slizovitou alebo môže mať zmiešanú formu. Mnoho sekrečných žliaz je hormonálne riadených a fungujú na základe mechanizmov spätnej väzby. Na bunkovej úrovni výboj jednotlivca proteíny sa dá chápať aj ako sekrécia. Tento typ sekrécie sa vyskytuje napríklad pri imunoglobulíny.
Choroby a poruchy
Poruchy sekrécie žliaz zodpovedajú buď hypersekrécii alebo hyposekrécii. Hypersekrécia je nadprodukcia konkrétneho sekrétu. Napríklad hyperhidróza je nadmerná tvorba potu. Hyperlacrimácia je zvýšená sekrécia slzného sekrétu a hypersalivácia znamená nadmerné vylučovanie. slina. K nadmernému vylučovaniu slín môže dôjsť napríklad v súvislosti s otravou alebo zápal a infekcie. Avšak epilepsie a Parkinsonova choroba sú tiež možné príčiny javu. Ak znížené uvoľňovanie telesných sekrétov predpokladá patologické rozmery, je prítomná hyposekrécia. Tento jav sa často vyskytuje v kontexte nedostatočnej ponuky určitých produktov hormóny. Žľazy sú teda stimulované k vylučovaniu iba v nedostatočnej miere. Znížená produkcia hormónov v hypofýzy sa nazýva aj hypopituitarizmus. Tento jav sa môže vyskytnúť v súvislosti s nádorovým ochorením v hypofýzy. Samotné žľazy môžu byť tiež ovplyvnené chorobou, a preto menia ich sekréciu. Cukrovkaje napríklad ochorenie systému endokrinných žliaz. Choroby štítna žľaza sa tiež označujú ako endokrinné choroby. V hypotyreóza, v tele je nedostatok hormónu štítnej žľazy. Postihnutí jedinci priberajú, sú citliví na studený, a vo svojich reakciách sa javia spomalené. V prípade hypertyreóza, na druhej strane, strata hmotnosti a nervozita. Súčasťou je aj nadmerné potenie.
