Tvrdá dura (tvrdá meninges) slúži v zásade na ochranu mozog z vonkajších vplyvov. Je to jeden z troch meninges ktoré obklopujú človeka mozog. Tento trojvrstvový meninges (meninx encephali) pozostáva z spojivové tkanivo a zlúči sa do miechový kanál do tzv miecha koža. Tvrdé meningy sú obzvlášť napnuté, ležia zvonka a majú krv plavidlá v ich invagináciách. Tieto môžu prepravovať krv von z mozog. Okrem toho dura mater obsahuje veľa bolesť receptory, a preto je veľmi citlivý.
Čo je to tvrdá pena?
Medzi mozgové obaly patria aj mäkké mozgové pleny (pia mater), ktoré sú zodpovedné hlavne za dodávanie výživných látok do mozgového tkaniva. Medzi tvrdou a mäkkou mozgovou blanou leží pavučina (pavúkovitá mater). Má veľa menších krv plavidlá a je tiež zodpovedný za výmenu medzi mozgovomiechovým mokom (CSF) a krvou. Pomocou medzier medzi tromi mozgovými blanami, šokmi a tiež zmenami v mozgu objem možno kompenzovať. Fyziologicky nie je medzi tvrdými mozgovými blanami žiadny priestor kosti z lebka. Je to preto, lebo dura mater sa skladá z dvoch takzvaných listov. Vonkajšia vrstva tvrdých mozgových blán je tiež vnútorným periostom lebka. Vnútorný list tvrdej materiny sa opäť veľmi tesne spája s pavučinou koža. V dôsledku krvácania alebo traumy sa tam však môže vyvinúť epidurálny priestor, ktorý môže byť tvorený voľnými spojivové tkanivo, tuky, žily a lymfatické plavidlá. Ak je to nevyhnutné, injekcie sa môže dať do tohto rázštepu priestoru na znecitlivenie vystupujúcich nervových koreňov. Na väčších puklinách mozgu tvoria tvrdé mozgové blany takzvané durasepty, často podobné stanu. Najväčšia priehradka sa rozprestiera v hornej časti v tvare polmesiaca lebka a oddeľuje dve mozgové hemisféry. Rovnako tak obidve časti mozoček sú tiež oddelené duraseptom. Okrem toho je dura mater schopná vytvárať žily odber krvi cievy, ktoré odvádzajú krv z meningeálnych vrstiev a mozgu smerom k srdce.
Anatómia a štruktúra
Krv je dodávaná do celých mozgových blán tromi tepnami, ktoré sa vetvia z vonkajšej strany krčnej tepny. Piaty lebečný nerv poskytuje citlivé zásobenie mozgových blán. Je tiež zodpovedný za bolesť a tlaková citlivosť ľudskej tváre. To je dôvod veľmi vysokej citlivosti najmä tvrdých mozgových blán. Má rozhodujúci význam pre spracovanie bolesť podnety v hlava. Bolesť je veľmi často spôsobená zvýšeným tlakom na mozgové obaly. Dôležitou príčinou môže byť krvácanie do mozgu. Podobne zápal mozgových blán (zápal mozgových blán) spôsobuje silné bolesti v hlava. Zápal mozgových blán je vyvolaný vírusy, baktérie alebo menej často huby. Čím viac tým imunitný systém je oslabený, tým ľahšie spôsobujú zápal mozgových blán. vírusy sú častejšie ako pôvodca meningitídy, ale baktérie sú v tomto ohľade nebezpečnejšie.
Funkcia a úlohy
Bakteriálna meningitída môcť viesť na život ohrozujúce stavy v priebehu niekoľkých hodín a na rýchlu smrť skoro potom. V prípade prežitia nie je výnimkou ani trvalé mentálne postihnutie. Spúšťačmi sú často meningokoky alebo pneumokoky. Meningitída zvyčajne začína náhlym chrípka príznaky ako napr horúčka, boľavé končatiny a bolesť hlavy, a tiež zimnica. O niečo neskôr však príznaky, ako je stuhnutosť krk a konkrétne bolesť pri pohybe hlava k truhla vyjaviť. Počas tohto procesu sú mozgové obaly napnuté, čo spôsobuje ich silné bolesti zápal. U postihnutej osoby môže dôjsť aj k fotofóbii. Ak sa tieto príznaky objavia, je potrebné ihneď vyhľadať lekára. Deti a ak je to potrebné, aj kojenci by mali byť včas očkovaní proti meningitíde. Bakteriálna meningitída zvyčajne vyžaduje hospitalizáciu. Lieči sa tak pacient, ako aj všetky kontakty antibiotiká. Ak sa liečba zápalu mozgových blán začne včas, ochorenie sa zvyčajne uzdraví bez následkov. Len v ojedinelých prípadoch zostáva poškodenie sluchu alebo rôzne príznaky paralýzy. Akonáhle sa meningitída dostane do mozgu, môžu nastať nápadné zmeny správania.
Choroby
Pretože kolagénová spojivové tkanivo ktorý tvorí tvrdú penu, je obzvlášť tesný, je pomerne ľahké, aby sa zachytil v rôznych oblastiach mozgu. Tieto zachytenia sa vyskytujú predovšetkým v takzvaných duraseptoch. Sú spôsobené hlavne krvácaním, nádormi alebo inými zmenami v lebečnej jamke, ktoré zaberajú priestor. Rozlišuje sa medzi axiálnymi a bočnými zachyteniami. Axiálne zachytenie je symetrické zachytenie, ktoré sa šíri rovnako v oboch mozgových hemisférach. Horné osové zachytenie vyvíja tlak na stredný mozog, spodné na mozgový kmeň. Naproti tomu bočné zachytenie nastáva v jednostranných procesoch zaberajúcich priestor. Prináša so sebou nebezpečenstvo, že mozgové stopky budú odtlačené na opačnú stranu, čo môže viesť k viac či menej závažnému poškodeniu mozgu. Ak zápal mozgových blán sa rozšíri do samotného mozgu, ide o tzv meningoencefalitída. Tieto tri mozgové obaly môžu byť tiež ovplyvnené nervovým podráždením v oblasti hlavy. Majú spoločné vyskytujúce sa bolesti hlavy, pretrvávajúca citlivosť na svetlo a silné zvuky, a často tiež nevoľnosť a zvracanie. Tieto sťažnosti sa vyskytujú aj v iných choroby mozgových blán ako migréna or subarachnoidálne krvácanie. Toto krvácanie sa často vyskytuje po nehodách alebo tlakoch na mozog, ktoré poškodzujú medzery medzi mozgovými obavami krvácaním.
