Behaviorálna terapia pre problémy s učením, ADD, ADHD

Behaviorálna terapia, kognitívna behaviorálna terapia, kognitívna terapia, operatívne podmieňovanie, operatívne podmieňovanie, tréning riešenia problémov, sebakontrola, sociálna kompetencia, syndróm pozornosti, psychoorganický syndróm (POS), ADD, pozornosť - deficit - porucha, porucha správania s poruchou pozornosti a koncentrácie ADD, porucha pozornosti, Träumerle, ADHD Fidgety Phil, ADHD. Fidgety Philov syndróm, hyperkinetický syndróm (HKS).

Definícia a popis

Po diagnostikovaní problémov resp štúdium problémy ako ADD alebo ADHDsa primárna symptomatológia nezmenila. To znamená, že sa človek nemôže v žiadnom prípade opierať o diagnózu, skôr je to naopak. Je potrebné prispôsobiť sa problémom pomocou viacvrstvovej terapie (= multimodálna terapia), aby sme dosiahli čo najlepší spôsob riešenia klinického obrazu.

Problémy už často viedli k ďalším štúdium problémy, ako napr dyslexie a / alebo dyskalkúlia. Tieto problémy sa môžu vyskytnúť aj vtedy, keď je dieťa vysoko nadané. Z tohto dôvodu by sa mal okrem diagnózy čo najplynulejšie vypracovať individuálny plán terapie. Jednou z možných foriem terapie je behaviorálna terapia s rôznymi formami liečby a liečebnými metódami.

Behaviorálna terapia

Behaviorálna terapia je zalozena na konceptoch psychologickych štúdium a behaviorálna terapia a predstavuje formu psychoterapie. Na rozdiel od hĺbkovej psychológie, v ktorej hrá podvedomie hlavnú úlohu, behaviorálna terapia predpokladá, že psychologické poruchy sú spôsobené nesprávnym učením, ktoré je silne ovplyvnené chybnými mechanizmami posilňovania. Terapeutický prístup môže byť zložitý.

Všeobecne sa v behaviorálnej terapii rozlišujú tri hlavné smery. Sú to: Klasická behaviorálna terapia využíva rôzne princípy učenia, ktoré by mali pri aplikácii dosiahnuť požadovaný úspech, zatiaľ čo kognitívna terapia skôr spochybňuje vnímanie a myšlienkové štruktúry „pacienta“. Kognitívna behaviorálna terapia sa nakoniec pokúša spojiť prvé dve formy terapie a dosiahnuť tak konkrétne zmeny správania prostredníctvom vnímania a myšlienkových štruktúr v kombinácii s konkrétnymi princípmi učenia a správania.

Pokiaľ ide o syndróm deficitu pozornosti, znamená to, že vzorce správania boli navyše zosilnené nekonzistentnosťou výchovné štýly ponúkajú centrálne východiská pre opatrenia behaviorálnej terapie. Kvôli nejednotnosti vo výchove nemá dieťa žiadne negatívne následky, možno ani odmenu, aby mohlo dospieť k záveru, že zo svojho správania vyviazne. Dieťa potom bude tieto správanie používať znova a znova, koniec koncov, nezažilo nič negatívne, možno ani niečo pozitívne ako dôsledok svojho správania.

Tieto typické spôsoby správania sa musia najskôr preskúmať podľa problémov. Ústrednou otázkou je, ktorá situácia v konkrétnom prípade vyvolá typické správanie. Toto správanie je potom pozitívne ovplyvnené rôznymi opatreniami behaviorálnej terapie.

Opatrenia opísané nižšie predstavujú rôzne techniky a metódy terapie kognitívneho správania.

  • Klasická behaviorálna terapia
  • Kognitívna terapia
  • Kognitívno behaviorálna terapia

Operatívne podmieňovanie, nazývané tiež „učenie sa úspechom“ alebo „učenie sa úspechom“, je zvyčajne priamo spojené s menom Skinner (BF Skinner) a jeho experimentmi s takzvanou Skinnerovou skrinkou. Myšlienka operatívneho podmieňovania spočíva v tom, že sa vo všeobecnosti činnosti a správanie, na ktoré sa odmeňuje reakcia, opakujú a ak sa opakujú, môžu sa nakoniec stať naučeným zvykom.

Pri operatívnom podmieňovaní je žiak aktívny, pretože ovláda svoje vlastné správanie. Chová sa určitým spôsobom, aby buď dosiahol pozitívnu reakciu, alebo aby sa vyhol negatívnym následkom. Zosilňovače, ktoré vedú k pozitívnym následkom, sa nazývajú „pozitívne zosilňovače“.

Tie, ktoré vedú k negatívnym následkom, sa nazývajú „negatívne zosilňovače“. V oblasti pozitívneho zosilnenia je napríklad možné rozlíšiť nasledujúce kategórie zosilňovačov: Operačné kondicionovanie je obzvlášť problematické, ak sa nesprávne aplikuje. Jednoduchý príklad: Dieťa, ktoré dosahuje svoje želania prejavom negatívneho správania na verejnosti a rodičia toto správanie odmeňujú vzdaním sa. Predstavte si dieťa, ktoré chce dostať v obchode určité sladkosti alebo hračky.

Matka to neguje, dieťa doslova nacvičuje vzburu. Aby sa zabránilo kritickému vzhľadu prostredia, matka plní želanie dieťaťa. Ak sa to stane častejšie, dieťa vie presne: „Musím iba nacvičiť rebéliu, aby som dosiahol svoj cieľ.

Napríklad v oblasti negatívnej výstuže možno rozlíšiť nasledujúce kategórie výstuže: Existuje tiež možnosť nereagovania na správanie. V takom prípade možno dúfať, že správanie bude odstránené, pretože na neho neexistuje žiadna reakcia alebo vplyv. Jednoduchým príkladom by bolo ignorovanie negatívneho správania aktéra, aby sa tak v budúcnosti nedochádzalo k tomuto správaniu.

  • Sociálni zosilňovači (pochvala, uznanie, pozornosť, kladný dôraz, neha)
  • Zosilňovače materiálu (materiálne veci, ako darčeky, peniaze atď.)
  • Zvýrazňovače akcií (činnosti, ktoré má človek rád, sa dajú praktizovať (dlhšie) alebo vôbec: hrať dlhšie, exkurzie)
  • Sebaposilňovanie (učiaci sa človek sa posilňuje prostredníctvom sociálnych, materiálnych alebo akčných posilňovačov)
  • Nastávajú nepríjemné následky
  • Príjemné následky sú stiahnuté
  • Od herca sa očakávajú príjemné následky, ale nie sú vykonané