artroskopia z kolenný kĺb je lekársky zákrok používaný pri diagnostike aj terapie rôznych úrazov alebo degeneratívnych zmien kĺby. artroskopia sa primárne používa v ortopédii a úrazovej chirurgii. Artroskop je variantom endoskopu, ktorý sa používa výhradne v terapie a diagnostika patologických zmien kĺbov. Pre funkciu každého artroskopu je rozhodujúci základný princíp jeho konštrukcie. Bez ohľadu na to, kde sa zariadenie používa, každý artroskop sa skladá z optického systému so špeciálnymi tyčovými šošovkami a malého, ale výkonného svetelného zdroja. Ďalej sú do artroskopu často integrované zavlažovacie zariadenia. Použitím artroskopia, bolo možné prvýkrát vykonať minimálne invazívne chirurgické zákroky v oblasti kĺbu. Diagnostická artroskopia má v chirurgii a ortopédii mimoriadny význam, pretože sa na jednej strane môže vykonávať ako samostatné vyšetrenie a na druhej strane sa môže použiť priamo ako súčasť peri- a predoperačnej diagnostiky (jej použitie je možné počas a pred chirurgickým zákrokom).
Indikácie (oblasti použitia)
Absolútne indikácie
- Symptomatické poranenie kolena - artroskopia by sa mala používať predovšetkým po ťažkom traumatickom poranení kolena. Na stanovenie poškodenia, ktoré nastalo na väzivových štruktúrach, chrupavka, a menisci, je niekedy nevyhnutné, aby artroskopiu vykonal skúsený chirurg alebo ortopedický chirurg.
- Blokovanie kolenný kĺb - v dôsledku traumy nemusí byť možné pohnúť postihnutým kolenným kĺbom po niekoľkých týždňoch pokusov. Okrem identifikácie kĺbovej štruktúry zodpovednej za blokádu je pri dosahovaní cieľa často účinný aj terapeutický zásah pomocou artroskopie ako celku.
Relatívne indikácie
- Meniskálna lézia - ak existuje podozrenie na prítomnosť poškodenia meniskus, pri diagnostike a: by sa malo zvážiť použitie artroskopie terapie v prípadoch rezistentných na liečbu bolesť. Malo by sa však pamätať na to, že poškodenie menisku nemusí byť vždy trvalé (trvalé) a konzervatívna terapia môže mať v niektorých prípadoch rovnaký účinok ako chirurgická intervencia.
- Nejasné chronické koleno bolesť kĺbov - chronická bolesť v kolenný kĺb, najmä u starších pacientov, je zvyčajne dôsledkom degeneratívnych zmien v kolennom kĺbe v súvislosti s rokmi nadmerného používania kĺbu. Ak však nie je jasný dôvod na výskyt chronická bolesťby sa okrem diagnostiky obrazu mala prípadne vykonať aj artroskopia.
- Chirurgická príprava - presné naplánovanie chirurgického zákroku na kolennom kĺbe si vyžaduje použitie diagnostických nástrojov. Tu treba okrem zobrazovacej diagnostiky spomenúť aj artroskopiu. Medzitým však už nie je pri chirurgickom plánovaní artroskopia výberom.
Kontraindikácie
- Infekcia - ak je v chirurgickej oblasti zápal, nemožno za žiadnych okolností vykonať artroskopiu.
- Imunosupresívna liečba - liečba pomocou kortizón alebo iné imunosupresívne lieky sa má považovať za absolútnu kontraindikáciu pri vykonávaní artroskopie. Riziko sekundárnej infekcie sa použitím týchto látok významne zvyšuje. Ak dôjde k nedrogovému oslabeniu imunitný systém, artroskopia sa tiež nemusí zvyčajne vykonať.
- Poruchy zrážania - použitie antikoagulačných látok alebo prítomnosť patologickej poruchy zrážania by mali byť viesť chirurg buď zrušiť plánovaný postup, alebo stabilizovať koaguláciu ďalšími opatreniami. S pomocou krv testy (stav koagulácie), je možné skontrolovať vlastnosti zrážania krvi a umožniť pacientovi podstúpiť zákrok.
Pred operáciou
Artroskopia predstavuje minimálne invazívny diagnostický alebo terapeutický postup, ktorý je možné využiť ambulantne. Z tohto dôvodu všeobecné anestézie zvyčajne nie je potrebné. Pred vyšetrením tiež nie je nutná abstinencia jedla. Je však potrebné poznamenať, že zákrok je možné použiť aj počas chirurgického zákroku, takže tu samozrejme musia byť v rámci prípravy na chirurgický zákrok vykonané špeciálne predoperačné opatrenia.
Chirurgický zákrok
Artroskopia sa považovala za absolútnu zlato štandard (postup prvej voľby) v diagnostike kolenných kĺbov len pred niekoľkými rokmi. Dôvodom tohto stavu bola predovšetkým skutočnosť, že pomocou artroskopie je možné s miernym úsilím vizualizovať vnútro kolenného kĺbu. V dnešnej dobe však postup už väčšinou nie je primárnym diagnostickým postupom, pretože sa jedná o invazívnu metódu a magnetická rezonancia (MRI) je síce nákladnejšia, ale neinvazívna. Preto sa použitie MRI na rozdiel od artroskopie významne zvýšilo. Napriek tomu všetkému sa artroskopia stále teší pomerne veľkej obľube, pretože sa dá vykonať ambulantne a možno ju označiť za celkovo málo komplikovanú. Pre užitočnosť artroskopie má zásadný význam integrovaná videokamera. Aby bolo možné optimálne využitie, musí mať chirurg vynikajúce videnie. Je preto nevyhnutné, aby sa poloha a poloha kolenného kĺbu prispôsobila vyšetrovaným štruktúram. Nasledujúce štruktúry kolenného kĺbu je možné vizualizovať a vyšetriť pomocou artroskopie:
- Meniskus - prítomnosť sĺz v oboch meniskoch sa dá skontrolovať artroskopiou a súčasnou palpáciou (palpáciou) meniskov. Aj keď je kontrola meniskov možná aj pomocou neinvazívneho zobrazovania magnetickou rezonanciou, za výberový postup sa považuje artroskopia, pretože terapeutická starostlivosť o léziu menisku (poškodenie menisku) môže byť poskytnutá ihneď po zistení abnormality artroskopiou.
- Povrch kĺbu - na optimálne posúdenie povrchu kĺbu je okrem artroskopie potrebné vykonať aj adekvátnu kontrolu (hodnotenie) a palpáciu. Pomocou tejto kombinácie je možné rozlíšiť staré a čerstvé lézie (úrazy) a neomylne zistiť degeneratívne zmeny. Napriek uvedeným možnostiam je však pomerne ťažké určiť presný klinický dopad zistených zmien. Výkon klinických štúdií ukázal, že pacienti, u ktorých sa zistili významné degeneratívne zmeny v kolennom kĺbe, sa niekedy sťažovali na žiadne príznaky.
- Úrazy väzov - poranenia väzov možno hodnotiť aj pomocou artroskopie, aj keď tu treba poznamenať, že význam diagnostického postupu primárne závisí od postihnutého väziva. Pri vyšetrení je zreteľne viditeľný najmä predný diel dvoch krížových väzov, zadný je však oveľa ťažšie posúdiť. Na rozdiel od dvoch krížových väzov nemožno kolaterálne väzy hodnotiť artroskopiou, pretože sú extraartikulárne (mimo kolenného kĺbu). Ďalej sa dá posúdiť stabilita kolenného kĺbu anestézie počas chirurgického zákroku.
- Synoviálna membrána - táto membrána kĺbu, ktorá okrem iného slúži na výživu kĺbu a má dôležitú funkciu pre stabilitu, je pomerne často charakterizovaná zápalovým procesom, ktorý je možné pomerne ľahko zistiť pomocou biopsia počas artroskopie sa však musí relevantnosť získaných nálezov považovať za nízku, pretože postup je obmedzený na niekoľko zriedkavých patologických procesov. Užitočnosť postupu je však viditeľná, keď sa zistí úplne nenápadná synoviálna membrána, pretože je veľmi nepravdepodobná intraartikulárna (v kĺbe).
- „Body voľného kĺbu“ - artroskopia sa používa na vyhľadanie a odstránenie takzvaných telies voľného kĺbu, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku prehybov a zrastov kĺbov v oblasti kĺbu. Presný význam pre rozvoj bolesť musia byť objasnené individuálne pre každého pacienta. Existujúce zrasty v bežných prípadoch sťažujú vykonávanie vyšetrenia. Zrasty je možné odstrániť počas artroskopického vyšetrenia alebo samostatnou artroskopiou.
- Cudzie telesá - prítomnosť cudzích telies v kolennom kĺbe môže byť výsledkom traumy (poranenia) alebo chirurgického zákroku. Cudzie telo môže nielen viesť na bolesť a obmedzený pohyb sa pravdepodobnosť zápalovej infiltrácie kĺbu výrazne zvyšuje.
Po operácii
Pretože zákrok sa dá obvykle použiť ambulantne, po vykonaní zákroku je potrebný iba krátky čas odpočinku, kým sa môže kolenný kĺb bez obáv opäť zaťažiť. Následné vyšetrenie sa vykonáva týždeň po zákroku. V prípade potreby môže byť potrebné zmierniť postihnutý kolenný kĺb použitím predlaktie podporuje pri chôdzi.
Možné komplikácie
V porovnaní s invazívnymi terapeutickými postupmi možno považovať artroskopiu za málo komplikovanú. Aj keď ide o minimálne invazívny zákrok, stále sa môžu vyskytnúť vážne komplikácie, aj keď je potrebné poznamenať, že je to veľmi zriedkavé.
- embólia - v dôsledku tvorby trombu (zrazeniny) existuje možnosť migrácie trombu, takže v najhoršom prípade v dôsledku zablokovania srdce zásobovacia cieva, infarkt myokardu (infarkt) môže dôjsť. Toto môže tiež viesť do smrti. Avšak vzhľadom na krátky čas ležania po ukončení procedúry je riziko veľmi nízke.
- Infekcia - v priebehu artroskopie je možný vývoj zápalového procesu, ale pomerne zriedkavý. Riziko infekcie je prítomné aj pri takmer optimálnej nemocničnej hygiene. Riziko infekcie ďalej závisí od dĺžky ležania pred vykonaním artroskopie.
- Cievne lézie - v oblasti kolenného kĺbu, zásobovacie plavidlá sú pomerne povrchné a nechránené, takže chyba pri manipulácii pri použití artroskopu môže viesť k poškodeniu nervových a cievnych štruktúr. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nedošlo k poškodeniu popliteal tepna, najmä v oblasti kolena, pretože to zvyčajne núti chirurga vykonať amputácia. Postupom sa môžu poškodiť aj fibulárny nerv a safénový nerv, takže môže dôjsť k rozsiahlemu následnému poškodeniu.
Ďalšie poznámky
- Panel medzinárodných expertov - časť s rýchlymi odporúčaniami v časopise BMJ: Artroskopický debridement („kolenný kĺb“) kolenného kĺbu by už nemal byť súčasťou liečby pacientov.
- S degeneratívnym kolenným kĺbom osteoartritída.
- So slzami menisku
- Čisto mechanické príznaky
- Chýbajúce alebo minimálne príznaky osteoartrózy pri zobrazovaní
- Náhly výskyt príznakov nie v dôsledku traumy
- Fakturačný lístok v starostlivosti o pacientov poistených v SHI s gonartróza: od jari 2016 môžu byť artroskopie účtované iba pacientom s traumou, akútnym upchatím kĺbu a meniskussúvisiace indikácie, pri ktorých sa súčasná gonartróza má považovať iba za sprievodné ochorenie. Vyhodnotením metódy sa dospelo k záveru, že študované postupy nemajú dôkazy o prínose v porovnaní s fingovanou operáciou alebo bez liečby (IQWIG).
