12-fázová progresia
Rôzni autori rozdelili syndróm vyhorenia do dvanástich fáz, ale tieto sa nemusia vyskytovať presne v tomto poradí. - Nutnosť uznania je veľmi silná. Výsledná prehnaná ambícia vedie k nadmerným požiadavkám, pretože sú stanovené príliš vysoké ciele.
- Prejavuje sa to prehnanou ochotou vykonávať, a preto sa ostatným ťažko dajú nejaké úlohy. Neexistuje teda žiadne zníženie pracovného zaťaženia, ale skôr pracovného zaťaženia. - Vlastné základné potreby sú vyblednuté.
Spánok, odpočinok a regenerácia ťažko prebiehajú. Namiesto toho zvýšená spotreba kávy, alkoholu a nikotín zaberá svoje miesto. - Výstražné signály nadmerných požiadaviek sú vyblednuté a vniká k nim čoraz viac chýb.
- Vlastné prostredie je vnímané ako skreslené. Kontakt s rodinou a priateľmi je obmedzený, pretože sa čoraz viac vníma ako stresujúci. Partneri postihnutých často trpia.
- Fyzické príznaky ako úzkosť, bolesti hlavy a únava vyskytujú sa tu. Tieto znaky sú však zručne ignorované. - Je to fáza stiahnutia.
Pozitívne pocity sú do značnej miery potlačené nadmernými požiadavkami a beznádejou. Alkohol a lieky sa konzumujú častejšie. Sociálne prostredie je takmer úplne ignorované.
- Kritická neschopnosť je hlavnou charakteristikou v tejto fáze. Je to úplne odmietnuté a vnímané ako útok proti sebe samému. Výsledkom je, že postihnutá osoba sa čoraz viac sťahuje.
- Fáza odcudzenia sa začína vtedy, keď sa človek vníma ako odlišný, automatizovaný a má pocit, že už nemá vlastnú slobodnú vôľu. - Každodenný život postihnutej osoby závisí od vyčerpania a odradenia. Navyše, záchvaty paniky sa vyskytujú často.
Problémy má potlačiť stravovacie orgie alebo zvýšený alkohol a podobne. - Depresívna nálada, nedostatok riadenia a záujem sú hlavnými znakmi depresia a vyskytujú sa v tejto časti. - Prejavuje sa celkové vyčerpanie. The imunitný systém je znižovaný prebiehajúcim stresom, zvyšuje sa riziko kardiovaskulárnych chorôb a gastrointestinálnych porúch. Okrem toho sa zvyšuje riziko samovraždy a je najvyššie v tejto fáze.
Diagnóza
Predbežné podozrenie na „vyhorenie“ často robí rodinný lekár, ktorý lieči pacienta, s ktorým sa v mnohých prípadoch najskôr konzultuje na základe fyzických príznakov, ako sú napr. bolesti hlavy a späť bolesť alebo zvýšenie únavy. Po vylúčení organickej príčiny a príslušnej sociálnej anamnézy (zhromažďovanie informácií o hospodárskej, sociálnej, rodinnej, psychologickej a pracovnej situácii pacienta) sa následne uskutoční odporúčanie k špecialistovi na psychiatriu a psychosomatickú medicínu alebo k psychológovi, ktorý je v konečnom dôsledku schopný diagnostikovať „syndróm vyhorenia“ prostredníctvom diskusií a prípadných ďalších fyzikálnych vyšetrení. Pretože príznaky sú veľmi rozmanité a často sa veľmi líšia od pacienta k pacientovi, stanovenie konečnej diagnózy môže niekedy trvať dlho.
Treba však poznamenať, že termín „vyhorenie“ pacienti často používajú ako eufemizmus pre ďalšie psychiatrické poruchy. Móda „vyhorenia“ sa javí spoločensky akceptovanejšia ako napríklad depresia.
