Štandardné hodnoty analýzy krvných plynov
- Kyslík: Parciálny tlak kyslíka v krv sa môžu mierne líšiť v závislosti od veku. Mala by byť vždy medzi 80 mmHg a 100 mmHg. U pacientov starších ako 75 rokov môže byť tiež nižšia ako 80 mmHg.
Odchýlky pod dolnou referenčnou hodnotou sú možné aj v prípade vážnych, chronických ochorení pľúc alebo srdce. Vo väčšine prípadov sa však pacienti subjektívne cítia dobre a zvyčajne sú dostatočne okysličení. - oxid uhličitý: Normálny parciálny tlak oxidu uhličitého by mal byť medzi 35 - 45 mmHg bez ohľadu na vek.
V prípade zníženého výdychu oxidu uhličitého v dôsledku pľúca chorôb sa môže hodnota posunúť nahor. Ak chronické pľúca ak sú prítomné choroby, zvýšené hladiny oxidu uhličitého sú zvyčajne dobre tolerované a pacienti môžu byť klinicky pozoruhodní. Ak však parciálny tlak rýchlo stúpa, môže to byť prejav dychového vyčerpania, čo je absolútna núdza.
- Hodnota PH: Hodnota pH je hodnota, ktorá udáva silu kyslého (azidu) alebo zásaditého (alkalického) roztoku v pomere k jeho obsahu vodíkových iónov. Ak je pH nízke, v skúmanom prostredí je vysoký počet iónov vodíka, čo môže viesť k acidóza, kyslý metabolický stav, v tele. Ak je pH vysoké, je len málo vodíkových iónov, a ak sa tento stav nachádza v tele, nazýva sa alkalóza.
Normálna hodnota pH v krv by mala byť medzi 7.36 a 7.44. Hodnota pH je mierou koncentrácie vodíkových iónov. Nízka hodnota pH znamená vysokú koncentráciu, vysoká hodnota pH naznačuje nízku koncentráciu.
Odchýlky od normálnej hodnoty pH už boli stručne spomenuté vyššie a môžu mať rôzne príčiny. Napríklad znížený výdych oxidu uhličitého môže viesť k kyslej metabolickej situácii organizmu, ktorá sa nazýva respiračná príčina. Ak napríklad obličky už nemôžu dostatočne vylučovať ióny vodíka, označuje sa to ako metabolická príčina.
- Bikarbonát (HCO3): Táto hodnota označuje koncentráciu bikarbonátu v krv. Normálne by mala byť medzi 22 - 26 mmol / l. Nie je ovplyvnená dýchaním, a je teda čisto metabolickým parametrom, ktorý sa dá použiť aj na diagnostiku takejto poruchy.
U pacientov s chronickým pľúca chorôb, ako je chronická obštrukčná choroba pľúc (COPD), hodnota sa môže tiež zvýšiť. Toto sa považuje za kompenzačný znak príslušnej respiračnej poruchy. - Prebytok bázy (BE): Prebytok bázy je množstvo kyselín alebo zásad, ktoré je potrebné na obnovenie normálneho pH.
Je definovaných niekoľko štandardných podmienok. Prebytok bázy teda udáva počet zásad / kyselín, ktoré by boli potrebné na normalizáciu pH na hodnotu 7.4 pri parciálnom tlaku oxidu uhličitého 40 mmHg a teplote krvi 37 ° C. Normálne je to medzi -5 a +5.
Ak je hodnota prebytočnej bázy záporná, je v krvi príliš málo zásad, takže možno predpokladať nízku hodnotu pH (kyslú). V opačnom prípade, tj. Ak je hodnota BE príliš vysoká, je v krvi príliš veľa zásaditých látok, krv predpokladá alkalickú hodnotu pH. Hodnota BE nie je ovplyvnená parciálnym tlakom oxidu uhličitého, a preto ju možno použiť aj na diagnostiku metabolických porúch.
V prípade chronickej obštrukčnej choroby pľúc môže metabolická kompenzácia poruchy dýchania tiež viesť k zvýšeniu hodnoty BE. - Nasýtenie kyslíkom (SO2): Nasýtenie kyslíkom označuje podiel kyslíka prítomného v krvi na maximálnej možnej absorpčnej kapacite kyslíka v krvi a je vždy uvedený v percentách. U zdravých dospelých by to malo byť viac ako 96%.
Rozbor krvných plynov možno vykonať rôznymi spôsobmi. Na analýzu je obvykle potrebná arteriálna krv. To sa dá odobrať z ušného lalôčika.
Za týmto účelom sa ušný lalôčik natrie masťou podporujúcou krvný obeh. Masť má taký účinok, že prekrvenie ucha je oveľa lepšie ako obvykle, a teda dochádza k arterializácii krvi. Je dôležité si uvedomiť, že ušný lalôčik sa nesmie masírovať alebo silno tlačiť, pretože voda v tkanive alebo plazma môžu inak falšovať rozbor krvných plynov hodnôt.
Potom sa ušný lalôčik prepichne lancetou, malým špicatým nástrojom a krv sa zhromaždí v a kapilárnej. Preto sa tento postup tiež nazýva kapilárnej odber krvi. Je dôležité poznamenať, že kapilárnej musí byť heparinizovaná, tj musí byť potiahnutá prostriedkom, ktorý zabraňuje zrážaniu odobratej krvi, inak už hodnotenie nie je možné.
Preto je potrebné opatrne otočiť kapiláru, aby sa krv miešala aj s antikoagulanciami. Krv sa teraz dáva do špeciálneho analyzátora, ktorý po určitom čase zobrazuje hodnoty. Alternatívne sa môže kapilárny odber uskutočniť rovnakým spôsobom aj na dosah ruky.
Najpresnejší spôsob analýzy hodnôt je v čistej arteriálnej krvi. Za týmto účelom však an tepna musí byť prepichnuté, čo sa pri bežnej kontrole nevykonáva, pretože možné komplikácie napr. po krvácaní atď. sú príliš vysoké.
Na jednotkách intenzívnej starostlivosti počas operácií alebo vo veľmi urgentných prípadoch tepny pichnutie sa napriek tomu vykonáva štandardne, pretože pacient je aj tak pod lekárskym dohľadom a obvykle je tiež zabezpečený trvalý arteriálny prístup. Na tento účel sa zvolí buď: tepna v blízkosti polomeru alebo zápästie alebo noha tepna v oblasti slabín. Ďalšou možnosťou je vystúpenie rozbor krvných plynov z centrálny žilový katéter sa nachádza v tele pacienta. Odoberá sa tu takzvaná zmiešaná venózna krv, ktorá pomáha pri diagnostike metabolického a respiračného stavu pacienta. Na analýzu krvných plynov sa môže použiť aj čisto žilová krv, ale neodporúča sa to štandardne, pretože obsah kyslíka sa môže veľmi líšiť v závislosti od umiestnenia odber krvi bod.
Všetky články v tejto sérii:
