Rozbor krvných plynov

všeobecný

V krv analýzou plynov (skratka: BGA) sa merajú koncentrácie určitých plynov v krvi. Tieto plyny, ktoré zahŕňajú kyslík (O2) a oxid uhličitý (CO2), majú určitý parciálny tlak (pO2 a pCO2) v krv, ktoré by za normálnych okolností mali byť stabilné a udržiavať tak vitalitu organizmu. Okrem toho sa určujú ďalšie parametre, ako napríklad aktuálna saturácia kyslíkom v krv, kyslá zásada vyvážiť použitím hydrogenuhličitanu (súčasný alebo štandardný hydrogenuhličitan (aHCO3 alebo SBC alebo StHCO3)) a zásaditej odchýlky (BE = prebytok bázy), ako aj hodnoty pH krvi.

Hodnota bikarbonátu a prebytok bázy sa nemeria priamo, ale vypočítajú sa a vždy sa vzťahujú na štandardizované hodnoty v krvi (teplota: 37 °, pCO2: 40 mmHg, plne nasýtená krv). Ďalej hodnota hemoglobínu, laktát hodnoty alebo krvný cukor hodnoty je možné určiť počas analýzy krvných plynov. Vo zvláštnych prípadoch, napr. Pri podozrení na otravu dymom.

BGA sa môže použiť aj na stanovenie koncentrácie oxidu uhoľnatého alebo dusíka. Všeobecné informácie nájdete v časti: Krvná analýza Krvná analýza plynov je súčasťou štandardnej klinickej diagnostiky na jednotkách intenzívnej starostlivosti a vykonáva sa denne (alebo niekoľkokrát denne). Najmä v prípade závažných respiračných ochorení môže rýchlo poskytnúť informácie o narastajúcom zhoršovaní stavu a je možné rýchlo prijať potrebné opatrenia. Pravidelne sa tiež vykonáva rozbor krvných plynov, keď monitoring anestézie.

Fyziologické pozadie

V krvi by mala byť vždy konštantná koncentrácia vodíkových iónov, a tým stabilná hodnota pH 7.36 - 7.44. Na tento účel má telo niekoľko nárazníkových systémov, cez ktoré sa môžu vylučovať nadbytočné vodíkové ióny alebo v prípade ich nedostatku zadržiavať vodíkové ióny. Najdôležitejším nárazníkovým systémom je hydrogenuhličitan vyvážiť, ktorý dokáže absorbovať vodíkové ióny a potom sa rozkladá cez kyselinu uhličitú na vodu a oxid uhličitý (ktorý je vydychovaný).

V prípade nedostatku iónov vodíka sa však oxid uhličitý, ktorý sa neustále vytvára v tele počas dýchania buniek, môže spojiť s vodou aj pomocou enzýmy alebo spontánne a potom spätnou reakciou reaguje s hydrogenuhličitanom a s vodíkovým iónom. Ďalším dôležitým tlmiacim systémom je hemoglobínový tlmivý roztok, fosfátový tlmivý roztok a proteínový tlmivý roztok. Regulácia hodnoty pH v krvi preto spočíva v samotnom tlmivom systéme, ale aj vo výdychu oxidu uhličitého pľúcami a vylučovaní iónov vodíka obličkami.

V tomto regulačnom obvode preto existuje veľa východiskových bodov, ktoré môžu spôsobiť chvenie systému, ak stratí svoju normálnu funkciu. Napríklad existujú metabolické (metabolické) poruchy, pri ktorých existuje nerovnováha vodíkových iónov v dôsledku poruchy v nárazníkových systémoch. Na druhej strane existujú poruchy súvisiace s dýchaním (dýchaním), pri ktorých dochádza k zvýšenému alebo zníženému výdychu oxidu uhličitého. Samozrejme, môže dôjsť aj k poruche v oboch systémoch, tu hovoríme o zmiešanej poruche.