Čo je to obálka? | Bunkové jadro

Čo je to obálka?

Karyoplazma sa nazýva aj jadrová plazma alebo nukleoplazma. Opisuje štruktúry, ktoré ležia v jadrovej membráne. Naproti tomu existuje aj cytoplazma, ktorá je ohraničená vonkajšou stranou bunková membrána (plazmatická membrána).

Tieto dva priestory pozostávajú prevažne z vody a rôznych prísad. Dôležitým rozdielom medzi karyoplazmou a cytoplazmou sú rôzne koncentrácie elektrolyty, ako je Cl- (chlorid) a Na + (sodík). Toto špeciálne prostredie v karyoplazme poskytuje optimálne prostredie pre procesy replikácie a transkripcie. Karyoplazma obsahuje aj chromatín, ktorý obsahuje genetický materiál a jadierko.

Veľkosť jadra

Jadrá eukaryotických buniek majú zvyčajne zaoblený tvar a priemer 5 - 16 μm. Nápadné jadierko je zreteľne viditeľné pod svetelným mikroskopom a má priemer 2 - 6 μm. Všeobecne je vzhľad a veľkosť jadra silne závislá od typu a druhu bunky.

Dvojitá membrána bunkového jadra

Bunkové jadro je oddelený od cytoplazmy dvojitou membránou. Táto dvojitá membrána sa nazýva jadrový obal a skladá sa z vnútornej a vonkajšej jadrovej membrány, medzi ktorými je perinukleárny priestor. Obe membrány sú spojené pórmi a tvoria tak fyziologickú jednotku (pozri nasledujúcu časť).

Všeobecne platí, že dvojité membrány vždy pozostávajú z lipidovej dvojvrstvy, ktorá je odlišná proteíny sú vložené. Títo proteíny môžu byť modifikované rôznymi zvyškami cukru a umožňujú špecifické biologické funkcie jadrovej membrány. Rovnako ako všetky dvojité membrány, jadrový obal má jednak vodu milujúcu (hydrofilnú), jednak vodu neprepúšťajúcu (hydrofóbnu) časť, a je preto rozpustný v tukoch a vo vode (amfifilný). Vo vodných roztokoch sa tvoria polárne lipidy dvojvrstvy agregáty a usporiadajú sa tak, aby hydrofilná časť smerovala k vode, zatiaľ čo hydrofóbne časti dvojvrstvy susedia navzájom. Táto špeciálna štruktúra vytvára podmienky pre selektívnu permeabilitu dvojitej membrány, tj. Bunkové membrány sú priepustné iba pre určité látky. Okrem regulovanej výmeny látok slúži jadrový obal aj na vymedzenie (rozčlenenie) bunkové jadro a vytvára fyziologickú bariéru, takže iba určité látky môžu vstúpiť a opustiť bunkové jadro.