úvod
Beta blokátory sa používajú na rôzne účely srdce choroby a vysoký krvný tlak. Okrem ich vplyvu na srdce a plavidlá, môžu tiež ovplyvňovať ďalšie funkcie tela alebo orgány. Predpis a beta blokátor musí preto vykonávať lekár, ktorý pozná správne dávkovanie a mechanizmus účinku prípravkov, a preto vie zvoliť vhodný liek.
Spôsob účinku
V tele existuje veľa dokovacích miest, ktoré sú citlivé na určité látky prenášajúce informácie a hormóny. Ak sa na tejto stanici zastaví látka posla, spustí sa fyziologická reakcia. Okrem alfa-receptorov existujú aj takzvané beta-receptory.
Nachádzajú sa vo veľmi rozdielnych orgánových systémoch nášho tela. Nachádzajú sa hlavne na internete srdce. Ale tieto receptory možno nájsť aj v prieduškách, maternica tukové tkanivo a krv plavidlá.
Fyziologickým dôvodom je, že nosnou látkou určenou pre tento receptor je adrenalín. Jedná sa o stresový hormón, ktorý sa uvoľňuje a musí pôsobiť, keď je telo v stresovej alebo núdzovej situácii, a musí podávať lepší výkon ako obvykle. Nárast o krv tlak ako aj zvýšenie srdcovej frekvencie (zvýšenie pulzovej frekvencie) má účinok zvyšujúci výkon.
V núdzových situáciách potrebuje sval viac krv za minútu v dôsledku fyzickej záťaže, ktorú je možné zabezpečiť iba zvýšením krvný tlak a srdcovej frekvencie. Okrem zvýšenia prietoku krvi sa zvyšuje aj spotreba kyslíka v tele. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby pľúca mohli absorbovať aj viac kyslíka za minútu.
Aby sa to zabezpečilo, sú beta receptory tiež umiestnené v prieduškách. Keď sa adrenalín dostane na tieto receptory, priedušky sa rozšíria a pľúca môžu prijímať viac kyslíka. Okrem srdcového svalu a pľúc sa v krvi nachádzajú aj receptory beta typu plavidlá.
Keď sa adrenalín zastaví, zmení sa lúmen cievneho systému, čo má zase účinok podporujúci cirkuláciu. Pretože beta receptory sa nachádzajú aj v maternica, väzba adrenalínu na tieto receptory inhibuje kontrakcie. To umožňuje telu urýchliť alebo zastaviť proces pôrodu v závislosti od uvoľňovania rôznych látok prenášajúcich látky.
Výtok očnej tekutiny a tým vnútroočný tlak môžu byť tiež regulované adrenalínom a zodpovedajúcimi receptormi v oblasti oka. Tieto receptory sú tiež umiestnené na hladkých vaskulárnych svaloch. Ak adrenalín viaže sa na ne, hlavne v oblasti črevných svalov, dochádza k obmedzeniu tráviacich procesov.
Pozadie je v tom, že v stresových situáciách zvyčajne nie je potrebné prijímať potravu, takže nemusia prebiehať žiadne tráviace procesy. Procesy normálneho metabolizmu teraz tiež ponúkajú možnosť drogovej intervencie. Umiestnenie beta receptorov a zodpovedajúci účinok adrenalínu sa používajú na blokovanie receptorov liekmi, aby sa dosiahla opačná reakcia.
Pomocou takzvaných blokátorov beta-receptorov, ktoré predstavujú samostatnú skupinu liekov, sa dosiahne to, že tieto sa po absorpcii umiestnia na zodpovedajúce receptory v tele a zablokujú ich. Prichádzajúci adrenalín už nemôže dokovať, a preto nemôže mať fyziologický účinok. V srdci to znamená, že srdcovej frekvencie je znížená.
Krvný tlak sa tiež znižuje, aj keď sa adrenalín uvoľňuje v dostatočnom množstve. Očný tlak je znížený a črevným svalom je v malej miere zabránené v znižovaní tráviacich procesov. Počas tehotenstva, beta blokátory by zabezpečili, že kontrakcie sú zosilnené a pri bronchiálnych tubách bránia beta blokátory rozšíreniu pľúc (pozri: Beta blokátory počas tehotenstva).
Výsledkom je, že astmatikom by sa nemali podávať betablokátory, pretože by to mohlo podporiť dýchavičnosť. Beta blokátory sa majú podávať pomaly. Ak sa dosiahne požadovaný účinok, dávka sa má ponechať v príslušnom rozmedzí.
Je dôležité, aby sa náhle zastavenie liečby nemalo robiť, pretože telo v čase blokády zvýšilo citlivosť svojich receptorov. To znamená, že pri absencii blokády by prerušenie liečby malo za následok oveľa silnejší účinok adrenalínu. To by malo za následok búšenie srdca (tachykardia) alebo vysoký krvný tlak a mohli by byť nebezpečné.
Kvôli veľkému počtu beta receptorov v rôznych orgánových systémoch je najväčšou nevýhodou betablokátorov možnosť relatívne hrubého nastavenia. Dá sa teda zhruba povedať, že a beta blokátor blokuje všetky receptory a vedie tiež k zodpovedajúcim, aj keď neúmyselným účinkom. Dnes existujú aj selektívne betablokátory, ktoré ovplyvňujú hlavne receptory jedného orgánového systému, nikdy však nemožno úplne vylúčiť, že sú ovplyvnené aj receptory iných orgánov.
Najbežnejšie vedľajšie účinky betablokátorov sú únava, únava, depresia, bolesti hlavy a impotencia. Môže sa tiež vyskytnúť kašeľ a dýchavičnosť, sú však častejšie, keď pľúca choroba je predpísaná. Naše srdce je ovládané takzvanou autonómiou nervový systém.
Existuje aktivačná časť, takzvaná sympatická nervový systém a tlmiaca časť, parasympatický nervový systém. Sympatický nervový systém pôsobí na srdce prostredníctvom stresu hormóny adrenalín a noradrenalín, ktoré sa uvoľňujú napríklad pri fyzickej aktivite a môžu tak zvýšiť srdcovú frekvenciu, výkon a krvný tlak. Ak však dôjde k ochoreniu srdca, ako je srdcová nedostatočnosť, poruchy rytmu alebo vysoký krvný tlak, môže byť užitočné znížiť toto zvýšenie srdcového výkonu, aby sa srdce mohlo lepšie zásobovať a pracovať hospodárnejšie.
To je miesto, kde prichádzajú betablokátory blokovaním stresových miest, takzvaných beta-adrenoreceptorov, v dokoch hormóny a zabrániť im tak v uplatňovaní. Výsledkom je, že srdce bije pomalšie, tj. Srdcová frekvencia je znížená. To na jednej strane zaisťuje, že srdce môže byť teraz lepšie zásobené kyslíkom.
To sa môže stať, iba ak sa srdce po vypudení krvi uvoľní a znovu naplní. Počas tejto doby sa kyslík dostane do svalov srdca prostredníctvom koronárne tepny. Keď sa tlkot srdca spomalí, táto fáza, známa ako diastola, trvá dlhšie a zvyšuje sa prísun kyslíka do srdca.
U pacientov trpiacich na srdcová arytmia, pomalší tlkot srdca môže tiež pomôcť podporiť prirodzené vedenie vzrušenia v srdci. Na druhej strane srdce teraz spotrebúva menej kyslíka, pretože sa znížil výkon srdca. Lekári tvrdia, že srdce pracuje ekonomickejšie, teda efektívnejšie.
To je obzvlášť užitočné u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou alebo recidivujúcimi bolesť v hrudi (angína pectoris). Nakoniec betablokátory znižujú krvný tlak. Toto nielenže uľaví srdcu, pretože už nemusí pumpovať proti zvýšenej odolnosti, ale má aj pozitívny vplyv na celé naše telo, pretože je známe, že zvýšený krvný tlak je rizikovým faktorom mnohých chorôb ako napr. artérioskleróza.
Vedľajšie účinky betablokátorov na duševné zdravie sa už nejaký čas diskutuje. Situácia v štúdiu je na túto tému rozporuplná a zdá sa, že odborníci v medicíne nesúhlasia. Hovorí sa, že pacienti, ktorí užívajú betablokátory, majú zvýšené riziko vzniku depresia.
To je v protiklade so štúdiami, ktoré vytvorili dve skupiny pacientov, kde iba jedna skupina dostávala betablokátor, zatiaľ čo druhá skupina dostávala tabletu bez účinnej látky (placebo). Tu sa ukázalo, že medzi týmito dvoma testovanými skupinami nebol jasný rozdiel a v tomto prípade to bolo ešte menej pacientov depresia v skupine betablokátorov ako v porovnávacej skupine. Preto nebol presvedčivo objasnený účinok betablokátorov na psychiku.
