Beta blokátor

Synonymá v širšom zmysle

  • Blokátory beta-receptorov
  • Blokátor beta-adrenoreceptorov
  • Β blokátor

Definícia

Beta-blokátory sa používajú hlavne pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb, existujú však aj ďalšie oblasti použitia. Táto skupina liekov blokuje ukotvenie posolských látok k takzvaným beta receptorom, ktoré sa nachádzajú na srdce, pľúca, svaly, pankreas, obličky, krv steny nádob a tukové tkanivo. Zabraňujú tak účinkom posolských látok.

Messenger látky, ktoré napádajú beta receptory a spôsobujú účinok, sú hormóny adrenalín a noradrenalín, ktoré sa nazývajú katecholamnia a pochádzajú zo stresu sprostredkujúceho (sympatického) nervový systém. Procesy, ktoré sa vyskytujú v dôsledku aktivácie beta receptorov, sú napríklad zvýšenie srdcového rytmu, rýchly pulz, zúženie plavidlá, rozšírenie pľúc pri vdýchnutí alebo prísun cukru z energetických zásob svalov. Pomocou beta-blokátorov je možné tieto procesy ovplyvňovať, čo sa dá využiť na terapeutické účely.

Všeobecný účinok

Beta-blokátory blokujú špecifické receptory umiestnené v rôznych bunkách a orgánoch po celom tele. Zvyčajne sa užívajú vo forme tabliet a do krvi sa dostávajú cez gastrointestinálny trakt. Distribuujú sa do celého tela prostredníctvom krv a rozvinúť ich účinok na takzvané beta receptory.

Receptory sú dokovacie body na bunkách pre látky prenášajúce informácie. Podľa princípu zámky a kľúča sa na špeciálne receptory môžu viazať iba určité látky. Blokovaním beta receptorov beta blokátory vo všeobecnosti inhibujú pôsobenie stresu hormóny adrenalín a noradrenalín, ktoré zvyčajne sprostredkúvajú ich účinok prostredníctvom týchto receptorov.

V dôsledku toho srdce sadzba a krv tlak, napríklad pokles. V pľúcach lieky vedú k zúženiu priedušiek. Pretože v tele existujú rôzne typy beta receptorov (najmä beta-1 a beta-2), rozlišujeme medzi beta blokátormi selénu, ktoré pôsobia iba na jeden z podtypov, a neselektívnymi, ktoré sa môžu viazať na beta-1 a beta-2.

Beta-blokátory pôsobia na srdce na rôznych miestach súčasne. Najskôr zo všetkého srdcovej frekvencie a tým sa zníži pulz, čo je obzvlášť užitočné v prípade porúch srdcového rytmu s príliš rýchlym srdcovým rytmom. Ďalej beta blokátory znižujú silu, s ktorou bije srdce.

To tiež znižuje spotrebu energie a kyslíka srdcového svalu. To je obzvlášť dôležité pri srdcových chorobách a infarktoch. Tieto účinky na srdce sa tiež znižujú krvný tlak, takže sa môžu na liečbu použiť betablokátory vysoký krvný tlak. Betablokátory však môžu mať pozitívny účinok aj v prípade oslabenia srdcovej pumpy (zlyhanie srdca), pretože umožňujú hospodárnejšie fungovanie srdca.