Sunitinib: Účinky, použitie a riziká

sunitinib je protirakovinové liečivo a používa sa na gastrointestinálne stromálne tumory (GIST), ktoré už nemožno chirurgicky odstrániť, neuroendokrinné nádory pankreasu alebo nádory obličkových buniek. Je predávaný pod obchodným názvom Sutent a vyrába ho spoločnosť Pfizer. sunitinib môže interagovať so štítnou žľazou spôsobiť rôzne vedľajšie účinky hormóny.

Čo je sunitinib?

sunitinib sa používa na liečbu špecifických foriem rakovina ktoré už nie sú liečiteľné chirurgickým zákrokom. Sunitinib je takzvaný receptorový inhibítor tyrozínkinázy a používa sa na liečbu špeciálnych foriem rakovina ktoré už nie sú chirurgicky liečiteľné. Účinná látka sunitinibu obsahuje aromatický hlavný reťazec s komplikovanou chemickou štruktúrou. Jeho chemický molekulárny vzorec je C22H27FN4O2. Sunitinib slúži ako náhradný liek, ak je liečený imatinib nie je tolerovaný. imatinib je tiež inhibítorom tyrozínkinázy receptora. Receptorové tyrozínkinázy sú zodpovedné za prenos fosfát skupiny k tyrozínovým zvyškom v proteíne. V tomto procese je činnosť zodpovedajúcich proteíny je významne ovplyvnená. Receptorové tyrozínkinázy tak sprostredkovávajú celé signálne kaskády v bunke. Súčasne tiež pôsobia ako receptory rastových faktorov a ovplyvňujú bunkovú proliferáciu, tj množenie buniek bunkovým delením. Jedná sa najmä o rastové faktory VEGF, PDGF, c-Kit, FLT, RET alebo CSF. VEGF (vaskulárny endoteliálny rastový faktor) ako signálna molekula stimuluje tvorbu krv plavidlá (vaskulogenéza). Rastový faktor PDGF (doštičkový rastový faktor) pôsobí ako mitogén (stimulátor bunkového delenia), najmä pre bunky spojivové tkanivo. Proteín c-Kit sprostredkováva bunkovú proliferáciu najmä pre kmeňové bunky. Všetky ďalšie rastové faktory tiež zohrávajú hlavnú úlohu pri delení buniek. Ak sa produkujú vo zvýšenom množstve, stimuluje sa aj delenie buniek a môže sa vytvoriť rakovinový nádor. Vyššie uvedené rastové faktory teda hrajú úlohu pri vývoji gastrointestinálnych stromálnych nádorov (GIST), pankreatických neuroendokrinných nádorov (NET) a karcinómu obličiek. GIST sú zriedkavé nádory spojivové tkanivo v rámci tráviaci trakt. Neuroendokrinné nádory sú rovnako zriedkavé a stimulujú tvorbu určitých hormóny. Liečivo sunitinib môže blokovaním receptorov rastových faktorov obmedziť ich aktivitu a tým inhibovať rakovina rast.

Farmakologický účinok

Sunitinib má teda inhibičný účinok na rast určitých rakovinových buniek. To platí najmä pre spojivové tkanivo bunky v tráviaci trakt, obličky a neuroendokrinné nádory. Účinná látka blokuje takzvané receptorové tyrozínkinázy. Tyrozínkinázy sú enzýmy ten prevod fosfát skupiny na tyrozínové zvyšky iných proteíny. Fosforylované miesta proteínu sú rozpoznávané doménami SH2 iných proteíny. Viažu sa na fosforylované miesta, čo umožňuje prenos signálov. Doména SH2 je charakteristický proteínový segment s veľkosťou približne 100 aminokyseliny. Vďaka tejto väzbe dochádza ku konformačnej zmene proteínu, ktorá sa prenáša na ďalšie proteíny. Z toho sa vyvinie signalizačná kaskáda. Receptorové tyrozínkinázy fosforylujú receptorové proteíny, ktoré slúžia ako dokovacie miesta pre proteíny, ktoré sa potom aktivujú v dôsledku väzby a ďalej sprostredkujú určité účinky. Medzi tieto proteíny patria rastové faktory, ktoré sú zodpovedné za množenie buniek. Ak sa zvýši tvorba rastových faktorov, rast buniek sa môže vymknúť spod kontroly a môže dôjsť k rozvoju rakoviny. Pretože však rastové faktory môžu pôsobiť iba vtedy, keď sa viažu na svoje receptory, môže ich inhibícia prispievať k zastaveniu rastu rakovinových nádorov. Na druhej strane je receptor umožnený naviazať sa na rastové faktory v dôsledku fosforylácie receptorom tyrozínkinázy. Ak sú však receptorové tyrozínkinázy blokované liekom sunitinib, nedôjde k väzbe s rastovými faktormi. Rastové faktory teda zostávajú neaktívne a nevysielajú signál na rast buniek. V prípade rakovinových nádorov to znamená zastavenie rastu alebo spomalenie rastu.

Lekárske použitie a použitie

Ako už bolo opísané, liečivo sunitinib sa používa pri špecifických rakovinách, ako sú gastrointestinálne stromálne tumory (GIST), neuroendokrinné nádory pankreasu alebo karcinóm obličiek. Tam sa však používa iba na neoperovateľné rakovinové nádory alebo metastatické ochorenia. Sunitinib ďalej slúži ako náhradný liek, keď terapie s liekom imatinib vedie k závažným vedľajším účinkom. Štúdie preukázali, že je obzvlášť účinný pri liečbe týchto nádorov. V niektorých prípadoch sa priemerná dĺžka života pacientov liečených sunitinibom zdvojnásobila v porovnaní s neliečenými pacientmi. Ďalej sa ukázalo, že kvalita života liečených jedincov sa výrazne zlepšuje. Sunitinib má po užití veľmi dlhý účinok. Má polčas približne 40 až 60 hodín. V organizme sa metabolizuje enzýmom CYP3A4 (cytochróm P450 3A4) a získava tak ešte väčšiu účinnosť. Metabolit tak pôsobí ešte dlhšie ako samotná účinná látka.

Riziká a vedľajšie účinky

Pri používaní sunitinibu sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky. Teda únava, hnačka, vysoký krvný tlak, krvácanie z nosa, zápal ústnej sliznice, alebo sa pozoruje takzvaný syndróm ruka-noha. Pri syndróme ruka-noha je bolestivé začervenanie a tiež opuch na chodidlách a dlaniach. Najčastejšie je tento syndróm reakciou tela na správa cytostatických drogy. Ďalším vedľajším účinkom sunitinibu je inhibícia enzýmu tyreoperoxidáza. Tyreoperoxidáza je zodpovedná za zabudovanie jód na tyrozín za vzniku štítnej žľazy hormóny T3 a T4. Toto môže viesť na hypotyreóza počas liečby sunitinibom. The únava často pozorované počas chemoterapie so sunitinibom je pravdepodobne kvôli tomu. Sunitinib sa nemá používať pri precitlivenosti na liečivo.