Voľný vzduch v brušnej dutine (med. Peritoneálna dutina) sa tiež nazýva pneumoperitoneum. Pneumoperitoneum môže umelo vytvoriť lekár, napríklad počas operácie, a v tomto prípade sa nazýva pseudopneumoperitoneum. K tomuto klinickému obrazu však môžu viesť aj patologické procesy alebo poranenia brušnej dutiny.
Príčiny
Normálne je vzduch v brušnej dutine iba v dutých orgánoch, ako sú črevá alebo mechúr. Vzduch mimo dutých orgánov sa u zdravých ľudí nevyskytuje. Lekári potom tento vzduch označujú ako „voľný vzduch“.
Pneumoperitoneum môže umelo vytvoriť aj lekár. K tomu dochádza pri minimálne invazívnych zákrokoch, ako sú napr laparoskopia. V takom prípade chirurg pumpuje bruško plynom, aby získal počas operácie lepšiu viditeľnosť a viac priestoru.
Tento vzduch môže zostať v pacientovom bruchu niekoľko dní a nemá žiadnu chorobnú hodnotu. Príčinou voľného vzduchu v brušnej dutine je perforácia (piercing) alebo poranenie dutého orgánu. Príkladom je perforácia a žalúdok vred alebo perforácia zapáleného slepého čreva.
divertikulitída predstavuje ďalšie vysoké riziko perforácie dutého orgánu. Toto je zápalový výčnelok dvojbodka. Toto ochorenie postihuje najmä starších pacientov.
Ak dôjde k perforácii, pacient trpí závažným ochorením bolesť brucha a brušná stena je tvrdá ako doska (tzv akútne brucho). Perforáciu môže spôsobiť aj invazívne rastúci nádor. Voľný vzduch sa môže hromadiť aj v brušnej dutine, ak je poškodený vonkajší obal brucha a vzduch môže do tela preniknúť zvonka.
Počas operácie v brušnej dutine sa brušná dutina otvorí a vykoná sa chirurgický zákrok. Tento postup sa tiež nazýva laparotómia. Po zošití a uzatvorení brušnej steny môže byť v brušnej dutine voľný vzduch.
Častou príčinou vzduchu v brušnej dutine je a laparoskopia, laparoskopia. V dnešnej dobe sa čoraz viac operácií vykonáva minimálne invazívne. To znamená, že počas operácie sa robia iba malé rezy, aby sa telo mohlo potom rýchlejšie zotaviť.
Na začiatku roka 2007 laparoskopia, pomocou špeciálneho prístroja sa do brušnej dutiny pacienta prečerpajú tri až päť litrov oxidu uhličitého. Za týmto účelom je pacientovo brucho prepichnuté ihlou a cez ňu je zavádzaný plyn. To spôsobí, že sa pacient nafúkne, brušná stena sa zdvihne a orgány sa od seba oddelia.
Vďaka tomu majú chirurgovia lepší prehľad o brušných orgánoch a majú dostatok priestoru na operáciu. Na konci operácie sa plyn odčerpá, ale nie je možné odstrániť všetok oxid uhličitý a zvyšok zostáva v brušnej dutine ako voľný vzduch. Tento vzduch tam môže zostať až dva týždne, kým sa postupne absorbuje cez črevnú stenu a nakoniec ho pacient vydýchne.
Pacienti sa po zákroku zvyčajne cítia nafúknutí a pociťujú tlak v bruchu. Oxid uhličitý sa všeobecne považuje za vhodný plyn a v chirurgii sa etabloval ako preferovaný plyn pred héliom a oxidom dusným. V ojedinelých prípadoch však môžu nastať komplikácie v dôsledku tvorby pneumoperitonea.
Zavádzaný plyn vyvíja určitý tlak v oblasti brucha, ktorý stláča veľkú žilu krv plavidlá a môže narušiť spätný tok krvi do srdce, Ako výsledok, srdce funkcia môže byť obmedzená. Táto metóda je preto nevhodná pre ľudí s srdce ochorenia.
Aj pacienti s obmedzenými pľúca funkcie (astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc) nemožno operovať minimálne invazívne, pretože nemôžu dostatočne vydýchnuť zvyšný CO2. Pri cisárskom reze sa brušná dutina chirurgicky otvorí a dieťa sa vyberie z maternica. Rovnako ako pri všetkých operáciách v brušnej dutine, aj do brušnej dutiny sa dostáva vzduch, ktorý sa hromadí a je ho možné zistiť aj niekoľko dní po operácii. Je to však úplne bežné a nevyžaduje si to ďalšiu liečbu, ale ženy sa často cítia nafúknuté a trpia nimi bolesť brucha.
