Vnútorný pokoj sa vzťahuje na schopnosť zachovávať vyrovnanosť a racionálne reagovať na psychicky náročné situácie. V psychológii sa to tiež nazýva vyrovnanosť alebo vyrovnanosť a vnútorný pokoj má emocionálny a racionálny aspekt.
Čo je vnútorný pokoj?
Vnútorný pokoj sa vzťahuje na schopnosť zachovávať vyrovnanosť a racionálne reagovať na psychicky náročné situácie. Vnútorný kľud môže vstúpiť do hry v pokojnej situácii, ale aj v stresovej životnej situácii. Pri absencii konkrétneho stimulu alebo spúšťača sa vnútorný pokoj v psychológii označuje aj ako vyrovnanosť. V tomto stave je človek rovnocenný. Ak sa objaví spúšť, ktorá by mohla spochybniť tento vnútorný pokoj, ľudia, ktorí ním zostanú zväčša nedotknutí, sa označujú ako vyrovnaní. To znamená, že jednotlivec je stále ovládaný rozumom, a nie emocionálnymi motiváciami, a napriek duševnej výzve si zachováva pokoj. Pokojnosť vo väčšine prípadov označuje zdravý, ba dokonca žiaduci stav. Nakoniec to súvisí s tým, že je človek vnútorne pokojný a vyrovnaný a netrápi sa alebo sa netrápi zbytočne, keď na to nie je dôvod. K vnútornému upokojeniu však môže dôjsť, aj keď sa človek mohol alebo mal správať inak. Ak zostane pokojný v emočnej situácii, kde emócie zvyčajne zaberajú, môže to tiež naznačovať emočnú poruchu.
Funkcia a úloha
Pojem „vyrovnanosť“ vznikol v starej vysokej nemčine a v tom čase znamenal podrobenie sa vôli bohov. V tom čase väčšina náboženstiev verila, že sú vystavené svojvôli svojich božských bytostí, a nemohla na tom nič zmeniť. Vnútorný mier, ktorý si priali pred údermi osudu, bol teda tiež spôsobom vyrovnania sa s udalosťami, ktoré nemohli ovplyvniť. Určitý vnútorný pokoj pomáha ľuďom nereagovať na každý vplyv v afekte, ale je schopný zvážiť, ako majú reagovať. Vplyvy, ktoré môžu u ľudí vyvolať emocionálny tok reakcií riadený afektmi každý deň: hluk na ulici, očakávania od ostatných ľudí a stres v práci je len niekoľko z nich. Vnútorný kľud teda môže slúžiť aj na ochranu pred škodlivými vplyvmi na psychiku, keď sa na to, čo je známe ako škodlivé, pozerá menej emotívnym spôsobom. Mnoho náboženstiev a myšlienkových smerov vo filozofii sa už pokúsilo štandardne žiť vnútorný pokoj a chrániť sa pred možným emocionálnym stavom bolesť odtrhnutím od emočnej reakcie. Známym príkladom toho sú stoici, pre ktorých boli ovplyvnenými reakciami iba nereflektívne správanie ako kontrast k vnútornému upokojeniu.
Choroba a nepohodlie
Vnútorný pokoj je zdravý psychologický mechanizmus v mnohých situáciách. Osoba nemôže vyvinúť emočné miešanie ku každému podnetu; niektoré veci sa kvôli jeho vlastnej ochrane musia stretnúť s nezáujmom. Individuálne osudy iných ľudí nás teda menej vyrušujú, ak dotyčného nepoznáme. Problematickým sa však môže stať aj vnútorný kľud, pretože na rozdiel od afektu je veľmi užitočné, ak si daná osoba vytvorí záujem emocionálne sa oddeliť. Vnútorný pokoj potom už často nie je pravý a človek ním skutočne trpí, pretože potláča emočné rozruchy. Dlhodobé potlačenie emócií s predstieranou vyrovnanosťou alebo dokonca chladom je psychologicky nezdravé a skôr či neskôr vyústi do potlačených emócií, ktoré hľadajú iné východisko. Dôsledky môžu byť neláskavosť voči hodnotným ľuďom, ale aj sebapoškodzovacie správanie, alkoholizmus alebo kriminalita. Vnútorný pokoj v zmysle ľahostajnosti sa tiež stáva problematickým, keď je skutočný, ale nastáva v situáciách, keď je táto ľahostajnosť nezdravá. Vnútorný pokoj v situáciách, keď je to nezvyčajné, môže tak naznačovať aj psychologické problémy u detí, zvyčajne poruchy pripútanosti s príčinami skôr detstva. Spolu s mnohými ďalšími príznakmi, v neposlednom rade, sa ľudia s psychopatiou vyznačujú akýmsi vnútorným upokojením, ktoré im umožňuje starostlivo premýšľať nad svojimi činmi a správať sa takticky tak, ako vedia, že sa od nich očakáva dosiahnutie cieľa.
