Sanie palca alebo sanie je vrodený ľudský reflex, ktorý je v dojčenskom veku úplne normálny. Ak sa však správanie u starších detí nezastaví samo od seba, môže to byť problematické. Tu je potrebné pôsobiť proti cmúľaniu palca s ohľadom na čeľusť a podnebie.
Čo je cmúľanie palca?
Sanie palca alebo sanie je vrodený ľudský reflex, ktorý je v dojčenskom veku úplne normálny. Ak sa však správanie u starších detí nezastaví samo od seba, môže to byť problematické. Sanie palca je ľudský zvyk. Jedná sa o to, aby novorodenec alebo batoľa vložili palec do svojho ústa cmúľať alebo cmúľať. Sanie palca je v zásade mimoriadne prirodzený proces, s ktorým sa každé dieťa narodí, a vo väčšine prípadov je bezproblémový. V mnohých prípadoch reflex zmizne úplne sám asi vo veku dvoch rokov. Predpokladá sa, že deti sa saním upokojujú a zvládajú stres nezávisle týmto spôsobom. Dojčatá tiež nájdu v takomto správaní pohodlie, ochranu a bezpečie. V mnohých prípadoch nie je súčasťou cmúľania palca iba samotné žuvanie prst. Deti často na cmúľanie používajú aj známe predmety, ako sú plyšové prikrývky, plyšové zvieratá alebo dokonca oblečenie.
Príčiny
Príčiny reflexu sania palca sú hlboko zakorenené vo vrodenom ľudskom správaní. Sací reflex je prítomný u dieťaťa už pri jeho príchode na svet. Podľa toho je cmúľanie palca jednou z prvých činností, ktoré dieťa vykonáva inštinktívne a bez pomoci. Výsledkom tohto reflexu je, že novorodenec okamžite začne cmúľať svoje pery alebo dokonca iba špičky jazyk prichádza do styku s cudzím predmetom, napríklad palcom. Tento jav, ktorý je možné pozorovať aj u opíc, je obzvlášť dôležitý na zabezpečenie zaručenia príjmu potravy počas prvého roku života. Psychologicky však nie je cmúľanie palca iba sacím reflexom, ale je aj formou sebapokojenia u malých detí, dokonca aj u dospelých.
Diagnóza a priebeh
Medzi špecialistami sa ustanovilo pravidlo, že cmúľanie palca je úplne normálne a neškodné až do veku okolo troch rokov. Ak však správanie pokračuje aj po tejto vekovej hranici a možno ho dokonca pozorovať u dospelých, treba hovoriť nielen o zlom návyku, ale aj o správaní, ktoré škodí zdravie. Nie všetci lekári však pripisujú „saniu“ v dospelosti negatívny význam. Sanie palca sa považuje za upokojujúce, útulné a stres-úžitok aj medzi dospelými. Napriek tomu všetkému je cmúľanie palca u dospelých často trápnou tabuizovanou témou. S pribúdajúcim vekom môže neustále sacie správanie obvykle viesť k nesprávnemu zarovnaniu zubov. Najmä v kritickom veku batoliat rastie rast rýchlo, rezáky sa posúvajú dopredu a krivia v dôsledku permanentného cmúľania palca. V ďalšom priebehu však vo väčšine prípadov dôjde aj k vychýleniam čeľustí, ktoré zostávajú na celý život a je možné ich napraviť len s ťažkosťami a s veľkým úsilím.
Liečba a terapia
Ak deti vykazujú príznaky trvalého poškodenia v dôsledku nepretržitého cmúľania palca, liečba problému je nevyhnutná. Vždy platí pravidlo: čím skôr, tým lepšie. Cumlík je v zásade vždy lepší ako palec, takže náhradná činnosť pre dieťa je spočiatku rozumná. Od tretieho roku života z hľadiska možného trvalého poškodenia chrup, je potrebné začať s zastavením cmúľania palca pomocou kognitívnych stratégií. Často je užitočné naučiť dieťa porozumieť nebezpečenstvám svojho zvyku a zmeniť chovanie chválou a pozitívnym posilňovaním. Nasávanie cumlíka ako náhrady je tiež možnosťou až do veku okolo päť rokov, aj keď zubári zvyčajne odporúčajú vylúčiť túto možnosť úplne skoro rovnako. V zásade je však guma oveľa znesiteľnejšia ako akékoľvek iné cudzie teleso. Ak však cmúľanie palca pokračuje neskôr detstva alebo sa dokonca vyskytnú v dospelosti, dajú sa predpokladať aj psychologické problémy. Ak je sanie vnímané ako rušivé, je tu vhodná liečba psychológa, ktorý sa dostane k základom príčin tejto formy upokojenia.
Prevencia
Pretože cmúľanie a cmúľanie palca je vrodený reflex, je možné urobiť len málo preventívnych opatrení na zastavenie správania. Štúdie z posledných rokov však ukazujú, že výskyt cmúľania palca je u dojčených detí oveľa nižší. Pravdepodobne dôvodom sú veľmi dlhé a intenzívne obdobia strávené cmúľaním matkinho prsníka. Dojčatá tak už pri kŕmení úplne uspokojujú svoje reflexy a následne už neprežívajú potrebu cmúľať prst. Preto aj u dojčiat kŕmených z fľaše je potrebné dbať na to, aby bolo umožnené dlhé a rozsiahle cmúľanie.
