Štítna žľaza scintigrafia je jednou z vyšetrovacích metód používaných v nukleárnej medicíne. V tomto postupe štítna žľaza je snímkovaný pomocou rádioaktívneho činidla prostredníctvom gama kamery. Cieľ štítnej žľazy scintigrafia je skontrolovať funkčnosť orgánu, preskúmať štruktúru tkaniva a v prípade potreby rozlišovať medzi horúcim a studený uzliny.
Čo je scintigrafia štítnej žľazy?
Štítna žľaza scintigrafia je jednou z vyšetrovacích metód používaných v nukleárnej medicíne. V tomto postupe štítna žľaza je snímaný pomocou rádioaktívneho činidla prostredníctvom gama kamery. Obrázok zobrazuje umiestnenie súboru štítna žľaza v tele. Scintigrafia štítnej žľazy je jedným z vyšetrení nukleárnej medicíny, pretože používa rádioaktívne činidlo na zobrazovanie štítnej žľazy. Je to jedno z klasických vyšetrení štítnej žľazy spolu s palpáciou (palpáciou), ultrazvuk (sonografia) a všetky potrebné odbery tkanív (aspirácia jemnou ihlou). Látka používaná pri scintigrafii na vizualizáciu štítnej žľazy a jej fyziologických procesov sa nazýva stopovač. Vo väčšine prípadov sa používa chemický prvok technécium; pre určité otázky použitie jód je tiež možné. Keď sa rádionuklid hromadí v bunkách štítnej žľazy, príslušná kamera deteguje gama žiarenie a prevedie ho na dvoj- alebo trojrozmerné obrázky. Výsledný obrázok sa nazýva scintigram. Špeciálna forma scintigrafia štítnej žľazy je takzvaná supresná scintigrafia, pri ktorej sa vyvíja normálny hormonálny metabolizmus štítnej žľazy vyvážiť s liekmi, aby sa vyhľadali určité klinické obrázky. Keď je potrebné posúdiť, či štítna žľaza uzlík je benígny alebo malígny, môže sa na doplnenie klasickej diagnostiky použiť aj scintigrafia MIBI.
Funkcia, účinok a ciele
Hlavné použitie scintigrafia štítnej žľazy je objasnenie uzlín - najmä ak presahujú veľkosť 1 cm. Scintigrafiou je možné určiť, či a uzlík je horúco resp studený. To je dôležité, pretože studený uzliny majú malé riziko malignity, zatiaľ čo horúce uzliny karcinóm len zriedka skrývajú. Názov studené alebo horúce uzliny je spôsobený tým, že rádionuklid sa správa ako jód, ktoré štítna žľaza potrebuje pre svoj hormonálny metabolizmus. Zväčšenie ukladacieho priestoru naznačuje zvýšenú funkciu a na scintigrame sa javí ako červená oblasť („horúca“), zatiaľ čo oblasť, ktorá sa neukladá jód sa javí ako modrá a teda „studená“. Príjem stopovacej látky v štítnej žľaze sa nazýva absorpcia. Aby sa toto uloženie v štítnej žľaze zviditeľnilo pomocou gama kamery, pozoruje sa po podaní indikátora do mikroskopu čakacia doba približne 20 minút. žila, až do expozície, ktorá trvá asi päť minút, aby sa látka mohla dobre hromadiť v štítnej žľaze. Scintigrafia štítnej žľazy sa tiež štandardne používa v prípade predchádzajúcej krv test odhalil hypertyreóza. V takom prípade sa na zistenie autonómie štítnej žľazy používa vyšetrenie nukleárnou medicínou. V tomto prípade je oblasť orgánu zapuzdrená na produkciu štítnej žľazy hormóny sama o sebe - a často až príliš. Tieto takzvané autonómne adenómy sa môžu vyskytovať ako jednotlivé uzliny, ale môžu byť tiež difúzne distribuované v celej štítnej žľaze. Potlačovacia scintigrafia je obzvlášť vhodná na potvrdenie diagnózy autonómie. Prostredníctvom prípravy, v ktorej štítnej žľazy hormóny sa dosiahne, že sa dá dosiahnuť, že bežne pracujúce oblasti štítnej žľazy už kvôli saturácii nezachytávajú žiadny indikátor: Autonómna oblasť sa potom javí celkom zreteľne. Diagnóza takzvaných Hashimotových tyreoiditida možno potvrdiť aj scintigrafiou štítnej žľazy: Pri tomto zápalovom autoimunitnom ochorení štítnej žľazy sa tkanivo ničí samo, čo je možné vizualizovať aj v scintigrame. Ochorenia štítnej žľazy sú často už typické struma. Niekedy však tkanivo rastie za hrudnou kosťou (retrosternálny strumen) alebo sa usadzuje mimo štítnu žľazu. Tieto špeciálne formy možno zistiť aj pomocou scintigrafie štítnej žľazy. Okrem toho je osvedčená metóda nukleárnej medicíny vhodná aj ako a terapie kontrola, napríklad po operácii alebo rádiojódová terapia, ale aj počas liečby drogami.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Z dôvodu zavedenia rádioaktívneho indikátora je scintigrafia štítnej žľazy u mnohých pacientov spojená so strachom z ožarovania. Napriek tomu ide o diagnostický postup s veľmi nízkym rizikom, pretože aj v porovnaní s inými vyšetreniami v nukleárnej medicíne je potrebné na získanie zmysluplného zobrazenia štítnej žľazy použiť len malé množstvo indikátora. Vystavenie žiareniu je hlboko pod úrovňou, ktorej je človek vystavený za rok prírodným žiarením na zemi. Polčas rádionuklidu je tiež veľmi krátky po šiestich hodinách. Scintigrafia štítnej žľazy je však u tehotných žien kontraindikovaná. Dojčiace matky nesmú dojčiť 48 hodín po vyšetrení. Preventívne sa tiež odporúča, aby ste v deň scintigrafie neboli príliš v úzkom kontakte s tehotnými ženami alebo malými deťmi. Medzi dvoma scintigrafiami by mal byť interval najmenej tri mesiace. Najčastejšie používané technécium je pacientmi zvyčajne tolerované bez akýchkoľvek problémov. Nie je porovnateľné s kontrastnou látkou používanou napríklad pri počítačovej tomografii (CT), aby sa nebolo treba obávať alergických reakcií. Zabezpečiť nerušene vstrebávanie stopovej látky v štítnej žľaze, pacient nesmie pred scintigrafiou konzumovať nadmerné množstvo jódu. Napríklad CT sa nemusí robiť asi do dvoch mesiacov pred scintigrafiou štítnej žľazy, pretože kontrastná látka obsahujúca jód by mohla scintigrafiu skresliť. Po konzultácii s lekárom sa musia určitý čas pred vyšetrením vysadiť aj rôzne lieky na štítnu žľazu.
