Elektroglottografia je neinvazívny diagnostický postup hlasiviek hrtana používaný najmä na sledovanie úspešnosti liečby hlasiviek hrtana terapie. Dve elektródy sa povrchovo pripojili k štítnej žľaze chrupavka krídla určujú zmenené elektroimpedancie v prípade vibrácií hlasivky a graficky predstavuje použitie hlasu v takzvanom elektroglottograme. Pri hodnotení tohto elektroglottogramu sa kontroluje zaznamenaný priebeh vlny Lx vibrácií hlasiviek, či neobsahujú abnormality, ako napríklad neúplné vibrácie, čo lekárovi umožňuje ďalšiu klasifikáciu porúch dysfónie a tvorby hlasu.
Čo je to elektroglottografia?
Lekár ORL používa na diagnostiku hrtana elektroglottografiu hlasivky. Za týmto účelom sa pacientovi po vyšetrení podajú dve elektródy umiestnené na štítnu žľazu chrupavka laloky a tak je možné graficky zobraziť použitie hlasu. Elektroglottografia zobrazuje vibračný cyklus prístroja hlasivky a hrtan počas normálnej a zhoršenej reči a spevu pomocou laryngografu. Postup je neinvazívnou metódou merania, ktorá funguje primárne prostredníctvom dvoch povrchovo pripojených elektród. Môže sa preto tiež označovať ako EGG a najmä registruje zmenené elektrické impedancie vibrujúcich hlasových záhybov. Nahrávky laryngografa sa nazývajú elektroglottogramy a poskytujú informácie o kvalite a kvantite vibrácií hlasiviek. To nakoniec ilustruje jazykové použitie hlasu. Elektroglottografia bola pôvodne navrhnutá pre poruchy sluchu. Postup je však teraz klinicky nápomocný aj pre vizuálnu spätnú väzbu terapie. Fabre už opísal základy postupu merania v roku 1957. Po tejto prvotnej myšlienke sa elektroglottografia upravila a zdokonalila, až kým nezodpovedala tomu, čo sa dnes bežne používa.
Funkcia, účinok a ciele
Aplikovaná elektroglottografia sa používa hlavne na kontrolu liečby hrtana alebo hlasových terapií. Najmä úspech terapie na organické poruchy hlasu je možné takmer ideálne vyhodnotiť zákrokom. Niekedy sa elektroglottografia používa aj pri hlasoch hrtanaperu diagnostika. Napríklad postup EEG možno použiť na diagnostiku dysfónie. Dve elektródy sú umiestnené symetricky na krídlach štítnej žľazy chrupavka v rámci prípravy na meranie. Počas reči, spevu alebo telefonovania laryngograf nakoniec zmeria odpor striedavého prúdu medzi týmito dvoma elektródami. Prístroj zaznamenáva svoje merania vo forme krivky Lx, kde Lx znamená zaznamenaný laryngogram. Tvar vlny sa pohybuje v pozitívnom rozsahu, keď sa hlasové záhyby zatvoria. Každý vrchol vlny označuje maximálny kontakt dvoch hlasových záhybov. Hlavná hrana vlny poskytuje informácie o začiatku každej fázy zatvárania. Naproti tomu elektroglottogram neposkytuje definitívne informácie o šírke otvoru glottis. Na druhej strane je možné ľahko pozorovať horizontálne otváracie a zatváracie pohyby hrtanových hlasových záhybov od a do stredovej čiary, ktoré sú preto hlavnou zložkou tvaru vlny laryngografu. Vertikálne komponenty vibračného cyklu však možno len ťažko opísať. Zaznamenaný priebeh sa po meraní lekársky vyhodnotí. Abnormálne tvary vĺn sa vyskytujú s fyzickými abnormalitami, a teda viesť lekára podozrenie na medicínsky spôsobenú poruchu hlasu. Takáto porucha sa môže prejaviť napríklad sústavne nepravidelnými alebo dokonca čiastočne neúplnými vibráciami. Aj kratšie úseky takto narušených vibrácií môžu byť indikátorom porúch hlasu. Nepravidelné vibrácie ako indikácia porúch hlasu možno najjasnejšie vysledovať v hlavných zmenách výšky tónu a v členení velarových spoluhlások. Abnormálne javy však možno okrem disymetrických vibrácií vokálneho záhybu vyjadriť aj na elektroglottograme prostredníctvom aerodynamických porúch prúdenia vzduchu.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Pretože elektroglottografia je neinvazívny postup, jeho použitie nie je spojené so žiadnymi vedľajšími účinkami alebo rizikami pre pacienta. Na jeho vykonanie sa nevyžaduje pobyt na lôžku. Okrem elektroglottografie existujú aj postupy na diagnostiku laryngeálneho vokálneho záhybu. O tom, či je indikovaná elektroglottografia alebo alternatívny postup, rozhodne preto v konkrétnom prípade ošetrujúci lekár. Jedným z najznámejších alternatívnych postupov je klasická nepriama laryngoskopia. Pri tomto vizuálnom zákroku lekár vloží zrkadlo alebo zväčšovací endoskop do hrdla. Ak je dávivý reflex silný, lokálna anestézia môže byť indikovaná stena hltana. V porovnaní s týmto postupom je elektroglottografia oveľa pohodlnejšia a ľahšia pre pacienta i lekára. V alternatívnom postupe priamej laryngoskopie lekár opäť zavedie podporný laryngoskop a endoskop, ktorý sa tiež zvyčajne spája s mikroskopom. To umožňuje sliznicu hrtan byť videný. Týmto spôsobom je možné zviditeľniť aj zmeny a vklady. Pri diagnostikovaní paralýzy, ako aj karcinómov alebo iných zmien tohto druhu môže mať tento postup väčší zmysel ako čistá elektroglottografia. Tretím alternatívnym postupom je takzvaná laryngostroboskopia, pri ktorej sa generujú krátke záblesky svetla a laryngeálnym mikrofónom sa synchronizujú s vibráciami hlasiviek. Lekár potom zmení frekvenciu zábleskov, prípadne vizualizuje spomalené vibrácie. Rovnako ako elektroglottografia, ani tento postup nevidí vertikálnu zložku vibrácií, ale zameriava sa na povrch hlasiviek. Elektroglottografia má niečo pred všetkými vyššie spomenutými metódami, pretože neinvazívny postup nevyžaduje zložité hodnotenie akustických signálov počas reči, ani nenúti lekára zasahovať do samotného procesu reči. Z týchto dôvodov je elektroglottografia obzvlášť populárna v diagnostike laryngeálno-hlasového záhybu, a to aj napriek možným alternatívnym postupom. V prípade nádorových zmien sa však zákrok môže kombinovať s priamou laryngoskopiou.
Typické a bežné ochorenia hrtana
- zápal hrtana
- Rakovina hrtana
- Ochrnutie hrtana
- Epiglotitída (zápal epiglotis)
