Rôzne typy mitochondrií Mitochondrie

Rôzne typy mitochondrií

Tri rôzne typy mitochondrie sú známe: typ sacculus, typ cristal a typ tubule. Klasifikácia sa vykonáva na základe priehlbín vnútornej membrány vo vnútri mitochondrie. Podľa toho, ako tieto zarážky vyzerajú, je možné určiť typ.

Tieto záhyby slúžia ako zväčšenie povrchu (viac priestoru pre dýchací reťazec). Typ cristae má tenké inverzie v tvare pásu. Trubicový typ má rúrkovité zarážky a vakovitý typ má rúrkovité zarážky s malými vydutinami.

Typ kritiky je najbežnejší. Typ tubulov sa vyskytuje hlavne v bunkách, ktoré produkujú steroidy. Typ sacculus sa nachádza iba v zone fasciculata nadobličkovej kôry. Štvrtý typ sa príležitostne nazýva aj hranolový typ. Výbežky tohto typu sú trojuholníkové a nachádzajú sa iba v špeciálnych bunkách (astrocytoch) pečeň.

Mitochondriálna DNA

Okrem bunkové jadro, mitochondrie obsahujú svoju vlastnú DNA ako hlavné úložisko. Vďaka tomu sú jedinečné v porovnaní s inými bunkovými organelami. Ďalšou zvláštnosťou je, že táto DNA je prítomná vo forme prstenca ako takzvaný plazmid a nie ako v bunkové jadro, vo forme chromozómy.

Tento jav možno vysvetliť takzvanou teóriou endosymbiontov, ktorá tvrdí, že mitochondrie boli v praveku vlastné živé bunky. Tieto prvotné mitochondrie nakoniec pohltili väčšie jednobunkové organizmy a odteraz umiestnili svoju prácu do služieb druhého organizmu. Táto spolupráca fungovala tak dobre, že mitochondrie stratili vlastnosti, ktoré z nich vytvorili samostatnú formu života, a integrovali sa do života bunky.

Ďalším argumentom pre túto teóriu je, že mitochondrie sa delia a rastú nezávisle bez toho, aby od nich vyžadovali informácie bunkové jadro. Aj so svojou DNA sú mitochondrie výnimkou zo zvyšku tela, pretože mitochondriálna DNA sa striktne dedí po matke. Dodávajú sa takpovediac s materskou vajíčkovou bunkou a rozdeľujú sa počas embryonálneho vývoja, kým každá bunka tela nemá dostatočné mitochondrie. Ich DNA je identická, čo znamená, že dedičné línie u matky sa dajú vystopovať ešte dlho. Samozrejme, existujú aj také genetické choroby mitochondriálnej DNA, takzvané mitochondropatie. Dajú sa však dediť iba od matky k dieťaťu a sú spravidla veľmi zriedkavé.