Prognóza
Prognóza fragmentácie kostí závisí od mnohých rôznych faktorov. Rolu hrá najmä lokalizácia kostného kusu, ako aj jeho veľkosť a možné poškodenie ďalších štruktúr. Ak dôjde aj k iným poraneniam a úplným zlomeninám kostí, majú tieto tiež vplyv na proces hojenia. Vo väčšine prípadov však možno prognózu považovať za veľmi dobrú. Aj keď hojenie trvá pomerne dlho, ako napr kosti rastú spolu len pomaly a dosahujú úplnú stabilitu, postihnuté osoby po vyliečení obvykle nemajú príznaky. Po prezretí snímok môže ošetrujúci lekár zvyčajne poskytnúť informácie o individuálnom hodnotení priebehu ochorenia.
profylaxia
Profylaxia na prevenciu štiepenie kostí je ťažké odporučiť. Náhlym zraneniam sa dá zabrániť len v obmedzenej miere. Pri kontaktných športoch je potrebné dbať na primeranú ochranu tela. Ďalej v prípade štiepenie kostí k tomu dôjde bez použitia veľkej sily, hustota kostí by sa mali podľa potreby zmerať, aby sa skontrolovalo kosti pre dostatočnú stabilitu a tak zabrániť ďalej štiepenie kostí.
Lokalizácia zlomeniny kostí
Kosť štiepajúca sa v oblasti chodidla resp členok kĺb („členok“), rovnako ako v iných častiach tela, vzniká v prevažnej väčšine prípadov v dôsledku úrazu. Najbežnejším mechanizmom úrazu je členok ohýbanie kĺbu buď smerom von, alebo dovnútra a dopravné nehody, pri ktorých je noha zovretá alebo stlačená. Ďalšou situáciou, ktorá môže často viesť k rozštiepeniu kostí v chodidle, je situácia, keď súper vystúpi na nohu postihnutého, napríklad počas futbalu.
Dva špeciálne prípady štiepenia kostí v oblasti chodidla sú Volkmann zlomenina a zlomeninu holennej kosti, obidve sa môžu vyskytnúť v kontexte členok zlomenina ( "zlomenina členku“). Prvý z nich je štiepením tzv Volkmann trojuholník, klinovitý fragment kosti zo zadnej tíbie. Pilon-tibiálny zlomenina, na druhej strane, popisuje odlomenie fragmentu kosti z kĺbového povrchu holennej kosti, a preto je následná liečba zlomeniny pilon-tibie zvyčajne oveľa komplikovanejšia ako pri zlomenine podľa Volkmanna.
Liečba a zlomenina kosti v chodidle alebo členok môžu byť buď konzervatívne alebo chirurgické. Ak nedôjde k žiadnym ďalším poraneniam (napr. Zlomeninám kostí alebo poraneniam väzov) a ak je zlomený fragment kosti umiestnený tak priaznivo, že pravdepodobne dorastie späť do zostávajúcej kosti aj bez chirurgickej refixácie, chirurgický zákrok zvyčajne nie je potrebný. Chirurg však musí zasiahnuť v prípade sprievodného poranenia väzov alebo pri silnom posunutí fragmentu kosti.
Dôležitou charakteristikou kostných štiepkov v oblasti chodidla resp členkový kĺb je neustále namáhanie tejto časti tela v každodennom živote. Preto je starostlivosť o túto oblasť po chirurgickom ošetrení zlomeniny kostí obzvlášť náročná a časovo náročná. Mnoho pacientov nemá potrebnú trpezlivosť pri následnej liečbe štiepenia kostí, a tým ohrozuje zachovanie úspešnosti liečby.
Ak pacient začne príliš skoro s nadmerným stresom, môže dôjsť k neúplnému zahojeniu zlomeniny. Okrem toho bolesť k tomu dôjde, môže pacienta prinútiť zaujať nesprávne držanie chodidla, čo môže viesť k nesprávnemu zaťaženiu ďalších oblastí chodidla, ktoré sú potom vystavené väčšiemu zaťaženiu, aby sa uvoľnila oblasť zlomeniny. Takto sa môže vyvinúť začarovaný kruh chronických problémov s členkami.
Popísaný mechanizmus teda objasňuje, prečo je dôsledná a dlhodobá rehabilitácia obzvlášť dôležitá v prípade úlomkov kostí v chodidle alebo členku. Štiepanie kostí v oblasti kolien je obvykle spôsobené priamym vystavením násiliu, napríklad pri športe alebo dopravných nehodách. Pacienti sa zvyčajne sťažujú na závažné bolesť a často tiež s obmedzenou pohyblivosťou kĺbov.
Štiepanie kostí v kolene sa zvyčajne lieči chirurgicky, najmä ak je sprevádzané ďalšími poraneniami, napríklad zlomeninami kosti alebo poranenia väzov. Ak je naproti tomu odštiepený kúsok kosti posunutý iba mierne a nedochádza k sprievodným poraneniam, možno zvážiť aj nechirurgickú terapiu. osteochondróza dissecans je zvláštny prípad štiepenia kostí v kolene.
Tu malá oblasť kostí pod kĺbom chrupavka pomaly odumiera, pravdepodobne v dôsledku redukcie krv tok. V pokročilých štádiách sa táto oblasť kostí môže uvoľniť a odštiepiť do kĺbová kapsula ako takzvaná „spoločná myš“. Vo väčšine prípadov sa však tejto komplikácii dá vyhnúť dôslednou ochranou kolenný kĺbNajdôležitejšími rozlišovacími znakmi v porovnaní s inými typmi kostných triesok v kolene sú pomaly progresívne zvyšovanie bolesť intenzita a výskyt bez športovej alebo inej nehody ako akútna príčina úrazu, ako aj konzervatívna terapia v podobe šetrenia.
Kosť štiepajúca sa v prst oblasti býva športové zranenie. Je to často spôsobené neúspešným pokusom o chytenie ťažšej lopty alebo loptou, ktorá narazí na špičku natiahnutej lopty prst. Okrem štiepenia kostí môže tiež viesť k vykĺbeniu a prst kĺb.
Kostné triesky v prstoch možno tiež liečiť konzervatívne alebo chirurgicky, v závislosti od ich závažnosti. Pretože prsty sú veľmi jemné časti tela, je potrebné prikladať veľký význam dobrému hojeniu štiepenia kostí. Ak dôjde k sprievodnému poraneniu jedného z prstov šľachy, to má veľký význam.
Zranenia flexora šľachy predovšetkým sa musí vždy liečiť chirurgicky, pretože inak by mohlo dôjsť k trvalému zníženiu schopnosti uchopenia prsta. Zvláštnosťou úlomkov kostí na prstoch je neustále namáhanie prstov v každodennom živote. To pacientovi obzvlášť sťažuje dodržiavanie doby odpočinku požadovanej po liečbe.
Pretože však nedostatočná ochrana môže viesť k dlhotrvajúcim sťažnostiam, a tým k ohrozeniu úspechu liečby, kľúčom k úspechu je vysoká disciplína zo strany pacienta. Kosťová trieska v palci je zvyčajne výsledkom nehôd v každodennom živote alebo pri športe. Obzvlášť často sa vyskytuje u brankárov v loptových športoch, u volejbalistov alebo basketbalistov alebo v kontexte tzv.lyžiarsky palec".
V prípade „lyžiarsky palec“, Roztrhne sa vonkajšie vedľajšie väzivo v metakarpo-falangeálnom kĺbe palca v súvislosti s lyžiarskou nehodou v dôsledku pákového efektu palcového väzu lyžiarskej palice, čo vedie k neprirodzene silnému rozšíreniu palca. V nešťastnejších prípadoch je toto pretrhnutie väzu spojené s úlomkami kostí. Okrem nešpecifických znakov, ako je bolesť a opuch, je pre lyžiarsky palec, ktorá je zvyčajne obmedzená natrhnutým kolaterálnym väzivom.
Pre pacientov je navyše ťažké držať predmety medzi palcom a ukazovákom. Pretože samotné pretrhnutie kolaterálneho väzu - pravdepodobne po chirurgickom ošetrení - vyžaduje niekoľko týždňov imobilizácie, je týmto spôsobom optimálne liečené aj štiepenie kostí. Iba v prípade komplikovaného, tj. Ťažko posunutého štiepenia kosti, by sa mal vykonať chirurgický zákrok, ktorý zabezpečí, že kúsok kosti môže bez komplikácií dorásť späť do zostávajúcej kosti.
Štiepenie kostí v palci však môže nastať aj nezávisle, bez spojenia s lyžiarskym palcom. Je založená na podobných mechanizmoch úrazu ako lyžiarsky palec. Vo väčšine prípadov nie je nutná chirurgická liečba a po štyroch až šiestich týždňoch imobilizácie by sa fragmenty kostí mali dostatočne zahojiť, aby palec zvládol každodenný stres, skôr ako sa pacient vráti k rizikovým športom, ako je lyžovanie alebo basketbal asi po 3-4 mesiacoch.
Zlomeninu Rolando možno považovať za zvláštnu formu štiepenia kostí v palci. Zvyčajne je to následok nehôd podobných zraneniam opísaným vyššie a týka sa zlomeniny metakarpo-falangálneho kĺbu palca v kombinácii s odštiepením časti kosti v dôsledku ťahového účinku šľachy, ktorá má práve boli tam pripojené. Presne povedané, hoci je zlomenina Rolando metakarpálnou zlomeninou, malo by sa pri diagnostikovaní úlomku kosti v palci považovať za možné sprievodné poranenie kvôli podobným sťažnostiam a mechanizmom úrazov.
- Lyžiarsky palec a
- Roztrhnutá kapsula na palci
