Profylaxia Kožná vyrážka v dôsledku alergie

profylaxia

Najjednoduchším a najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť vyrážke spôsobenej alergiou, je vyhnúť sa alergénu. Napríklad veľa šperkov a hodiniek je k dispozícii bez obsahu niklu. Aj v oblasti kozmetiky existuje veľa obzvlášť citlivých (hypoalergénnych) výrobkov.

Prognóza

Jediný alergik kožná vyrážka zvyčajne sa uzdraví bez následkov. Aj keď sa potom vzhľad pokožky objaví opäť neporušený, môže stále pretrvávať narušenie jej bariéry. To môže podporiť ďalšie kožné reakcie a viesť k rýchlejšej a silnejšej reakcii na obnovený kontakt s alergénom. Základná senzibilizácia na antigén zvyčajne trvá celý život.

Nie je možné hyposenzibilizácia, ako pri iných alergiách. Ak sa senzibilizácia mala uskutočniť na pracovisku, malo by sa v každom prípade urobiť hlásenie príslušnému združeniu pre poistenie zodpovednosti za škodu zamestnávateľa. Alergický kontakt ekzém je v mnohých odvetviach uznávaná ako choroba z povolania.

Kožná vyrážka: tvorí sa alergia

Koža je vo väčšine prípadov prvým orgánom, ktorý reaguje na kontakt s neinfekčnou cudzou látkou (odborný výraz: alergén). Musí sa rozlišovať medzi rôznymi formami tejto reakcie. Okrem toho žihľavka a dobre známe neurodermatitída, kontakt tzv ekzém je jednou z najčastejších alergických kožných reakcií.

Kontaktný ekzém

Kontakt tzv ekzém (kontaktna alergia; kontaktná dermatitída) je precitlivená reakcia povrchu kože na priamy kontakt s určitou cudzou látkou. Krátko po kontakte s alergénom sa na postihnutej pokožke objavia začervenané, opuchnuté, plačúce a / alebo svrbiace miesta. Táto vyrážka, ktorá sa objaví v priebehu alergie, môže byť tiež sprevádzaná tvorbou pľuzgierov a / alebo lupín.

Kontaktná dermatitída, zvláštna forma vyrážky ako prejav alergie, je pomerne častá a môže mať rôzne spúšťače. Klasický príklad alergie, ktorá vedie k rozvoju kontaktná dermatitída je takzvaná alergia na nikel. K alergickej kožnej reakcii však môžu viesť aj iné látky, ako sú vonné látky, konzervačné látky, čistiace prostriedky a činidlá.

Pri kontaktnom ekzéme však treba pamätať na to, že v každom prípade nemusí nutne ísť o alergickú kožnú reakciu. Nealergický kontaktný ekzém sa môže pohybovať od dráždivých javov (podráždenie pokožky) až po toxické reakcie (vážne poškodená pokožka). Kontaktný ekzém, ktorý sa objaví v priebehu alergie, sa zvyčajne nachádza v oblasti kože, kde došlo ku kontaktu s alergénom.

Okrem toho môže byť táto vyrážka spojená s alergiou spôsobená aj vnútorne absorbovanými neinfekčnými cudzími látkami. Precitlivenosť povrchu kože v tejto forme alergickej vyrážky sa vyvíja v priebehu času pri opakovanom kontakte s pôvodcom alergénu. Alergén v organizme vyvoláva takzvanú imunologickú senzibilizáciu.

Telo vlastné imunitný systém reaguje tak prehnane na alergén, že súvisí s alergiou kožná vyrážka sa vyvíja. V prípade kontaktného ekzému prichádza do úvahy množstvo možných cudzích látok. Medzi najčastejšie príčiny vzniku takejto alergickej kožnej vyrážky patrí nikel (hlavne v módnych šperkoch, hodinkách, okuliaroch, gombíkoch, zipsoch, nitoch) Chlorid kobaltnatý (hlavne v gombíkoch a zipsoch) Chrómové soli (v koži) Vonné látky (v kozmetike, sviečkach a potravinách) Fenyléndiamín (vo farbách na vlasy) Konzervačné látky Činidlá na opaľovanie Čistiace prostriedky

  • Nikel (najmä bižutéria, hodinky, okuliare, gombíky, zipsy, nity)
  • Chlorid kobaltnatý (najmä v gombíkoch a zipsoch)
  • Chromové soli (v koži)
  • Vonné látky (v kozmetike, sviečkach a potravinách)
  • Fenyléndiamín (vo výrobkoch na farbenie vlasov)
  • konzervanty
  • Činidlá na opaľovanie
  • detergenty

Okrem kontaktnej dermatitídy je to najbežnejšia forma alergie kožná vyrážka je žihľavka (žihľavka).

K takejto kožnej reakcii vždy dôjde, keď sa určité zápalové bunky v pokožke aktivujú a uvoľnia posolskú látku histamín. V zdravej ľudskej pokožke je zvyčajne len niekoľko zápalových buniek. Najmä takzvané žírne bunky hrajú rozhodujúcu úlohu pri vzniku kožných vyrážok spojených s alergiou.

Ak alergik príde do styku s alergénom, tieto žírne bunky sa aktivujú a stimulujú, aby uvoľňovali rôzne látky podporujúce zápal, najmä histamín. Po jeho prepustení je látka posla histamín môžu prechádzať do okolitého tkaniva a dokovať k určitým receptorom na povrchu najmenších krv plavidlá, Toto dáva krv plavidlá signál expandovať.

Okrem toho posolská látka histamín sprostredkováva zvýšenie priepustnosti stien ciev. Týmto spôsobom môže z kvapaliny difundovať viac tekutiny krv plavidlá do okolitého tkaniva. Výsledkom je, že na povrchu kože postihnutých jedincov sa objavujú malé ulity známe ako žihľavka.

Aj keď spúšťače tejto formy alergickej kožnej vyrážky môžu byť rôzne, postihnuté osoby vykazujú typické príznaky. Krátko po kontakte s alergénom sa na povrchu kože objavia malé až stredne veľké ulity ako začervenaná vyrážka. Okrem toho sa môže vyskytnúť lokálny opuch v hlbších vrstvách tkaniva (takzvaný angioedém).

Vývoj alergický žihľavka sa zvyčajne oznamuje nepríjemným, veľmi výrazným svrbením. Navyše pri tejto forme kožnej vyrážky spojenej s alergiou možno často pozorovať, že svrbenie sa výrazne zvyšuje vo večerných hodinách, ale rovnomerne klesá v priebehu dňa. Krátko po objavení sa svrbenia sa vytvárajú typické malé lastúry, ktoré sú nepravidelne ohraničené červeným okrajom.

V prítomnosti alergických žihľaviek sa môže vyvinúť takzvaný angioedém aj v oblasti pier a očných viečok. V prípade vyrážky spojenej s akútnou alergiou svrbiace vyrážky zvyčajne vymiznú do 24 hodín. Napriek tomu, v závislosti od závažnosti alergie, môžu žihľavky pravidelne vzplanúť až šesť týždňov po kontakte s alergénom.

Diagnóza kožnej vyrážky, ktorá môže byť spojená s alergiou, sa vykonáva v niekoľkých krokoch. V tejto súvislosti zohráva rozhodujúcu úlohu predovšetkým podrobná diskusia medzi pacientmi (krátka: anamnéza). Počas tohto rozhovoru je postihnutý pacient požiadaný o výskyt vyrážky.

Lekár sa pacienta pýta, ako dlho súčasné príznaky existujú a či také sú kožné zmeny boli pozorované v skoršej fáze. Okrem toho by mal pacient zvážiť, či existuje súvislosť medzi výskytom vyrážky a vonkajšími faktormi. Okrem toho sa pacient pýta na ďalšie choroby a / alebo alergie.

Najmä osoby, ktoré majú napríklad takzvanú atopickú chorobu bronchiálna astma, majú sklon k rozvoju jednej alebo viacerých alergií. Vnútorné choroby, akútne alebo chronické infekcie a lieky, ktoré sa užívajú pravidelne (najmä lieky proti bolesti a protizápalové lieky) tiež hrajú rozhodujúcu úlohu pri diagnostike vyrážok, ktoré môžu byť spojené s alergiou. Ak po konzultácii s lekárom a vyšetrením vyrážky dôjde k an alergická reakcia existuje podozrenie, je potrebné zvážiť alergologický test.

A krvný test hľadajú konkrétne protilátky môžu byť tiež užitočné tzv. IgE typy. Liečba vyrážky, ktorá sa objaví v priebehu alergie, závisí od pôvodcu alergénu, ako aj od závažnosti vzhľadu pokožky a možných sprievodných príznakov. Akútne sa vyskytujúca vyrážka zvyčajne úplne zmizne v priebehu niekoľkých týždňov, a to aj bez lekárskeho zásahu.

Počas fázy hojenia môže byť tvorba pľuzgierov zvyčajne potlačená podaním takzvaného antihistaminika. Ďalšie terapeutické kroky je potrebné urobiť iba vo veľmi závažných prípadoch, ktoré sú sprevádzané ďalšími sťažnosťami. glukokortikoidy, ktoré je možné nanášať na postihnuté oblasti pokožky vo forme masti alebo krémov, sú zvlášť vhodné na liečenie alergického kontaktného ekzému. Tieto lieky pomáhajú zmierňovať svrbenie typické pre alergickú kožnú reakciu a majú pozitívny vplyv na proces hojenia. Studené a vlhké obklady sú zvlášť vhodné aj na ošetrenie akútnych kožných vyrážok v prípade alergie. Liečba vyrážky, ktorá sa objaví v priebehu alergie, spočíva navyše v vyhýbaní sa pôvodcovi alergénu.