úvod
Správanie dieťaťa sa považuje za nápadné, ak sa výrazne líši od normy, tj od všeobecne akceptovaného správania detí rovnakého veku. Tento opis obsahuje celý rad rôznych porúch, ktoré môžu mať väčší alebo menší vplyv na život dieťaťa a jeho životné prostredie. Nemusia mať vždy nutne hodnotu choroby alebo by sa mali považovať za poruchu, ale sú to zvyčajne „normálna“ reakcia na skúsenosti a vplyvy z prostredia dieťaťa v závislosti od jeho emocionálneho a psychologického stavu.
Ako sa prejavujú problémy so správaním v materskej škole?
In materská škola veľa detí je nahlas a impulzívnych. Čo je normálne správanie pre batoľa, znamená vážna porucha správania u tínedžera. Správanie je preto nápadné, iba ak sa líši od normy, tj od priemeru detí v rovnakom veku.
Zistiť niečo také je zvyčajne ťažšie materská škola ako v škole a ľahko sa dajú prehliadnuť iba mierne výrazné poruchy. Navonok smerované správanie, ako je agresia a násilie voči iným deťom a učiteľom, silné vrtkanie, úplné odmietnutie pravidiel a autority atď., Sú už často nápadné materská škola.
Ďalšie problémy so správaním, ako je silná plachosť a úzkosť, sa dajú odhaliť ťažšie, pretože kojenci môžu byť vo všeobecnosti veľmi zdržanliví a úzkostliví. Takzvané internalizačné problémy v správaní sa často objavia až vtedy, keď sú veľmi výrazné alebo pretrvávajú až do školského veku. Podľa štatistík počet malých detí s problémami v správaní stúpa pred začatím školskej dochádzky a vyžaduje školenie pedagógov a rodičov, aby sa zabránilo pretrvávaniu do školského veku, a tým potenciálnemu zhoršeniu vývinu.
Ako spoznáte študentov s problémami v správaní?
Na základnej škole je veľa detí s poruchami správania spozorovaných prvýkrát alebo sa u nich vyvinie prvýkrát. Nie je nezvyčajné, že toto správanie prejavujú aj v škole a oveľa menej problematicky sa správajú doma. Medzi typické abnormality patrí vrtenie sa a roztržitosť, kopanie, udieranie a šikana spolužiakov, odmietanie plniť úlohy a podobne.
Ďalej sa problémy v správaní môžu prejaviť aj abstinenciou a plachosťou, separačnou úzkosťou a inými poruchy úzkosti a podobné príznaky. Dôležitú úlohu v takejto situácii preto zohráva učiteľ, ktorý musí správanie rozpoznať a správnymi opatreniami proti nemu smerovať. Mnoho rodičov, bohužiaľ, obviňuje učiteľov aj vtedy, keď je ich dieťa prvýkrát nápadné, aj keď príčinné faktory sa zvyčajne dajú nájsť doma alebo v bezprostrednom okolí a so samotným dieťaťom. Preto je spolupráca učiteľov a rodičov pri liečbe problémov so správaním vo veku základnej školy mimoriadne dôležitá.
