Aké sú základné príčiny porúch správania u detí?
Existuje mnoho príčin problémov so správaním v detstva. Keď sa tieto prvýkrát objavia pri vstupe do školy alebo počas porovnateľných životných zmien, zameriava sa na preťaženie novou situáciou a stratu známych štruktúr. Napríklad veľa jediných detí, ktoré si mohli doma vychutnať plnú pozornosť rodičov a mali malý kontakt s rovesníkmi, sa necítia dobre v materská škola s mnohými ďalšími deťmi.
Po vstupe do školského veku tiež niektorí nie vždy zvládajú rastúce požiadavky, ktoré sú na nich kladené. Väčšinou sú tieto podmienky dočasné a deti si na novú situáciu zvyknú, niekedy sa však napätie a protesty prejavujú aj rušivým, pozornosť vyžadujúcim a prípadne agresívnym správaním. Príčiny nadmerných nárokov môžu spočívať napríklad vo výchove, keď deťom chýbajú jasné pravidlá a štruktúry, ale tiež v prostredí, kruhu priateľov alebo dieťaťu samotnému. Aj bez nadmerných nárokov môže vzniknúť nápadné správanie, napríklad ak je dieťa nešťastné, stresované alebo inak ovplyvnené. Veľké triedy v triede, preťažení učitelia a rodičia, vysoký počet detí s problémami v správaní a tlak na rýchle dospievanie prispievajú k zvýšenému výskytu problémov v správaní u detí.
Poruchy správania - Ako sa stanovuje diagnóza?
Abnormality v správaní sú, ako naznačuje tento výraz, nápadné. Skôr alebo neskôr si ich učitelia a vychovávatelia alebo rodičia uvedomia a vyhľadajú kontakt napríklad so (školským) psychológom, ak sa problémom stane správanie v škole alebo v sociálnom prostredí. Tam sa potom stanoví diagnóza na základe správ rodičov alebo učiteľov a pozorovaného správania u dieťaťa, pričom je potrebné podrobné vyšetrenie, aby sa vylúčili psychologické poruchy ako spúšťač viditeľnosti.
Diagnózu stanoví psychológ, psychiater alebo psychoterapeut špecializovaný na deti. Aj keď učitelia a pedagógovia zvyčajne spozorujú poruchu správania ako prví a mnoho rodičov pred stanovením diagnózy používa rôzne online testy a dotazníky, konečnú diagnózu môže stanoviť iba vhodný odborník. Princíp „pozorovania a porozumenia“ detí s poruchami správania uplatňujú hlavne učitelia, najmä v školách, ktoré učia veľa „problémových“ detí.
V prvom kroku je pozorované a podrobne popísané správanie dieťaťa, pretože spektrum porúch správania je obrovské a je teda možná ďalšia diferenciácia zobrazeného správania. V druhom kroku sa pokúsi vžiť sa do kože dieťaťa a pochopiť dôvody, ktoré vedú k tomuto správaniu. Tento postup by mal byť kôlňa osvetliť príčinu problémového správania a pomôcť pedagógovi nájsť individuálnu stratégiu riešenia problému. Zaobchádzanie s deťmi s problémami v správaní je zvyčajne vyčerpávajúce, frustrujúce a únavné, pretože ich pozadie nie je vždy zrejmé. Postup pomáha reagovať na konkrétneho študenta a nájsť východisko pre správny spôsob jeho riešenia.
