Spôsobuje očkovanie viac škody ako úžitku?
Znova a znova sa diskutuje na verejnosti o tom, či má očkovanie proti prenosnej infekčnej chorobe zmysel, alebo či je len v záujme farmaceutických spoločností zaočkovať čo najviac ľudí. V minulosti už bolo zaznamenaných nespočetné množstvo úspechov proti infekčným chorobám ako napr kiahne vírus alebo záškrt. Napríklad pred 100 rokmi ich bolo asi 50,000 XNUMX kiahne infekcie, ale dnes táto choroba prakticky neexistuje.
Tieto úspechy sú deklarovanými cieľmi celosvetovej očkovacej kampane. Moderné očkovania sú zvyčajne veľmi dobre znášané, vedľajšie účinky sa vyskytujú iba veľmi zriedka. Cieľom očkovania je zabrániť očkovanej osobe, aby sa nakazila nákazlivou infekčnou chorobou.
Ak je zaočkovaných čo najviac ľudí, tj. Je dosiahnutá vysoká miera zaočkovanosti, môžu sa patogény likvidovať na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni. Zjednodušene povedané, očkovanie slúži na aktiváciu vlastného tela imunitný systém proti určitým patogénom. Rozlišuje sa medzi aktívnym a pasívnym očkovaním.
Tu sa zložky patogénu podávajú buď ako živá alebo mŕtva vakcína a vedú k rozvoju imunitnej kompetencie proti patogénu bez toho, aby museli prejsť samotnou chorobou. Živé vakcíny obsahujú inaktivované patogény, ktoré nemôžu spôsobiť ochorenie, ale sú stále schopné reprodukcie. Ako mŕtve vakcíny lekári označujú časti mŕtvych patogénov, ktoré tiež vedú k rozvoju imunokompetencie.
V prípade infekcie tzv Pamäť bunky si teraz pamätajú predchádzajúci kontakt so zložkami patogénu a aktivujú imunitný systém efektívnejšie. Pasívne imunizácie neprodukujú Pamäť bunky, pretože nepodávajú patogénne zložky, ale protilátky proti určitým patogénom. Tieto zaisťujú rýchlejšiu elimináciu patogénu, pretože nemusia aktivovať imunitný systém ako prvý.
Vedľajšie účinky môžu byť lokálne, tj začervenanie, opuch a bolesť v mieste očkovania, alebo môžu vyvolať systémové reakcie ako napr horúčka, malátnosť, bolesti hlavy a boľavé končatiny. Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé. Vedľajšie účinky často nesúvisia s očkovaním.
Odporcovia očkovania kritizujú, že účinnosť očkovania sa nikdy nepreukázala, čo sa z medicínskeho hľadiska javí ako absurdné. Súvislosť medzi očkovaním a zvýšeným rizikom rozvoja autizmus nebolo dokázané. Choroby ako napr pneumónia vyvolané pneumokokmi v starobe nesú omnoho väčšie riziko ako očkovanie. Stručne povedané, očkovanie sa považuje za najefektívnejšie lekárske preventívne opatrenie a malo by sa vykonávať bez zlyhania.
