Perfekcionizmus je nutkavé správanie, ktoré neumožňuje žiadny omyl. Je to záťaž pre životné prostredie aj pre postihnutých. Aj keď sa budú usilovať, nemôžu sa proti tomu postaviť. Často sa za tým skrývajú obavy alebo komplexy menejcennosti. Perfekcionisti nemôžu konať spontánne a musia každý svoj čin presne naplánovať. Chyby pre nich znamenajú zlyhanie a vysoký štandard sa netýka iba ich samotných, ale všetkých, ktorí s nimi žijú.
Obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti: posadnutá dokonalosťou
Určite existujú situácie, v ktorých musí byť vykonaná dokonalá práca. Patria sem chirurgické zákroky alebo práca v kozmickej sonde. Toto sú faktické potreby, ktoré neumožňujú chyby. Na druhej strane nie sú potrebné nutkavé akcie, ktoré sa vyznačujú skrytou závislosťou na uznaní a strach zo straty. Ak je perfekcionizmus taký výrazný, že robí dotyčnú osobu nešťastnou, hovoríme o patologickom stav. Títo ľudia nedôverujú ani bežným procesom každodenného života a musia ich za každých okolností ovládať sami. Ego si vyžaduje kontrolu a týmto spôsobom chce zabrániť akejkoľvek cudzej kontrole. Medzi nutkavé správanie patrí napríklad skladanie bielizne alebo zostavovanie zoznamov všetkého druhu. Na košeli sa pracuje, až kým sa presne nezhoduje s rozmermi ostatných kusov bielizne. Na zoznamoch si perfekcionisti všimnú, čo musia absolútne robiť počas dňa alebo týždňa. Zamestnávajú sa týmito vecami, kým nie sú so sebou spokojní. Často kritizujú svojho kolegu, ak nepracuje podľa rovnakého vzoru. Vo väčšine prípadov to prináša problémy. V práci sa vždy informujú u svojich nadriadených, či sú so svojou prácou spokojní. Pretože sa vždy opravujú, pracujú pomalšie ako ich kolegovia. Ak sa ich na to opýtajú, nerozumejú kritike. Práve naopak. Cítia sa nepochopení a sú si veľmi neistí.
Som perfekcionista?
Na otázku, či je niekto perfekcionista, sa nedá odpovedať všeobecne. Niektoré fakty však poukazujú na sklon k perfekcionizmu. V prvom rade je to neschopnosť delegovať činnosti na iných. Nie je to tak iba v práci. Súčasťou sú aj matky, ktoré si všetky domáce práce robia samy. Myslia si, že ich manžel alebo deti nevykonávajú úlohy správne. V športe chcú byť vždy najlepší a rozčuľovať sa, keď sú iba druhí alebo tretí. Hrať s nimi je ťažké, pretože nemôžu prehrať. Aj vtedy sa ich utrpenie prejavuje v nátlaku, aby museli vždy zvíťaziť. Vysoký dopyt po sebe sa odráža aj vo vzťahu k vlastnému telu. Ak to nesplní očakávania, dôjde k poruchám stravovania a poruchám sexuálneho života. Neexistuje žiadny pocit pohody, pretože exteriér nie je dokonale tvarovaný. Následky toho majú prehnané športové a hladovacie diéty.
Dokonalosť človeka neurobí šťastnejším
Nikto nie je dokonalý. Platí to pre kniežatá cirkvi rôznych náboženstiev, ako aj pre ľudí s menšou zodpovednosťou. Každý človek má svoje roztomilé vlastnosti. Predpokladané chyby z nich robia jednotlivca a jedine tým sa odlišujú ako ľudské bytosti. Tí, ktorí sa usilujú o dokonalosť, vzdorujú prírodným podmienkam. Dovolenie robiť chyby nie je v žiadnom prípade prejavom slabosti. Je to naopak. Až potom niekto preukáže veľkosť, keď pripúšťa domnelú krivdu. Zároveň dokazuje, že je iba človekom a nie dokonalým. Šťastie je stav, pre ktorý treba pracovať. Povrchní ľudia to často vidia v súvislosti s finančnou nezávislosťou. Perfekcionisti s tým nie sú spokojní. Pre nich musí byť plánovanie života dokonalé. Začína sa to kúpou ich vlastného domu a končí sa to pohlavím ich detí. Len čo sa dostanú k mimoriadnej udalosti, realita ich dobehne a v mnohých prípadoch si zúfajú. Perfekcionisti majú vysoké utrpenie a mnohí očakávajú, že ľudia okolo nich budú konať presne tak, ako konajú. To často vedie k nezhodám v rodine a na pracovisku. Rodičia, ktorí chcú byť vo výchove svojich detí dokonalí, pracujú s nátlakom. Očakávajú, že sa ich potomok bude správať vždy bezchybne. Pritom často uspokoja svoje vlastné ego a zanedbajú neformálnu interakciu v rámci rodiny. Ak deti prejavia svoju vôľu a svoje domnelé chyby a nedostatky, potom sa pre perfekcionistov zrúti svet. Sú nešťastní a pochybujú o sebe. Je to ako špirála, ktorá sa neúprosne točí, ak sa nehľadá pomoc. Nespokojnosť sa u detí neustále opakuje a pozitívne posilňovače sa nedokážu prejaviť na oboch stranách.
Čo môžete urobiť s perfekcionizmom
Prvým krokom k zbaveniu sa perfekcionizmu je jeho rozpoznanie. Vidieť to ako také je ťažké a často sa to dá urobiť iba s odbornou pomocou. Pomáhajú aj malé cviky, ktoré sa po čase automaticky stanú súčasťou každodenného života. Dokonalá žena v domácnosti sa môže prinútiť, aby prestala týždenne čistiť okná alebo vysávať každý deň. Vedome by sa toho mala zdržať. Iba tí, ktorých sa to týka, môžu pochopiť, aké ťažké je to pre všetkých. V práci pomáha, ak sa začatá práca neodčiní a nebudú sa pracovať nadčasy. Ak treba urobiť dôležité veci, veľa z nich môžu urobiť zamestnanci alebo kolegovia. Dobrým cvičením je tiež hrať Monopoly so svojimi deťmi a prehrať. Áno, aj to charakterizuje človeka. Byť šťastný s ostatnými a nehnevať sa na svoje „zlyhanie“. Toto pokračuje vo futbalovom klube alebo v bowlingovom klube a spolu s ľuďmi okolo vás to ide dobre. Čoskoro si všimnú, že bývalý perfekcionista na sebe pracuje a podporuje ho v jeho snažení. Jednanie s ním je jednoduchšie a on sám je spokojnejší. Je však dôležité, aby túžba zastaviť nutkavé akcie nevrcholila ani v perfekcionizme. Tu je potrebná veľká trpezlivosť. Choroba napokon nevznikla za deň a rovnako málo sa končí v tomto krátkom časovom období.
Šťastie spočíva v vyrovnanosti
Šťastie je relatívny pojem. Každý má z toho svoj vlastný pocit. Neznamená to plný bankový účet alebo veľký dom. Odpočívať v sebe a ísť svojou cestou s veľkým vyrovnanosťou, to je šťastie. Zaobchádzať so susedmi ohľaduplne a tiež si voči nim pripúšťať chyby, vedie k mieru v každom vzťahu. Áno, radosť robí človek sám sebe a svojim blízkym.
