Ďalej uvádzame niekoľko metód a variantov, ktoré sa dajú použiť pri dýchaní terapie.
Metódy respiračnej terapie
Eutony podľa Gerdy Alexander: Táto metóda pracuje s nevedomky bezat dych klienta. V tomto procese sa hovorí, že vzorce pohybu a správania sa menia k lepšiemu, keď sa zlepšuje vedomie seba samého a citlivosť tela terapie.
Výučba dychu, hlasu a reči podľa Schlaffhorsta a Andersena: Dych je tu spojivom medzi vegetatívnou a somatickou úrovňou človeka. Cieľom terapie je vylepšiť sa dýchanie, hlas a pohyb.
Dychová a telová terapia podľa Grafa Dürckheima: Pacient je požiadaný, aby čelil svojim vzorcom správania a strachom, čo mu umožňuje nový začiatok. Takto treba prežívať telo ako „oduševnené telo“, ktoré vytvára jednotu s psychikou.
Dýchanie podľa Cornelis Veening: Toto dýchanie terapia je založená na psychológii CG Junga. Cesta zvnútra von sa má ponúkať prostredníctvom fyzicko-duševného vývoja, takže „ľudská bytosť sa stane tým, čím má byť“.
Holotropné Dýchanie podľa Stanislava Grofa: Zámerne použitý dych, teda prehĺbené dýchanie až hyperventilácia, má vytvárať spojenie s „vnútorným liečiteľom“, s „vyšším Ja“.
Zážitkový dych podľa Ilse Middendorfovej: Pracuje sa s takzvaným „povoleným dychom“ a so skúsenosťou, že existuje vzájomná interakcia medzi „dychom, zhromažďovaním a vnemom“, ktorá sa súčasne vyvážiť medzi „odovzdaním sa a všímavosťou“ umožňuje vedomý rozvoj na všetkých úrovniach.
Integrované dýchanie: Dych sa používa ako spôsob spojenia tela, duše a ducha. Prvky rôznych dýchacích škôl sú prispôsobené individuálnej problémovej situácii pacienta. S dýchacím zážitkom sa kombinujú aj ďalšie psychoterapeutické metódy.
Qigong: Qigong (qi = dych, gong = získavanie schopností) pochádza z tradičnej čínskej medicíny. Cieľom je harmonizovať dych, myseľ a telo.
Pránájáma: Ako súčasť zložky jóga, pránájáma je jednou z najstarších dýchacích terapií.
