Synonymá
Angličtina
- Magnetická rezonancia
- Magnetická rezonancia
- Vyšetrenie nukleárnou magnetickou rezonanciou
- NMR (nukleárna magnetická rezonancia)
- MRI (magnetická rezonancia)
Vystavenie žiareniu počas vyšetrenia MRT
Výhodou zobrazovania magnetickou rezonanciou oproti počítačovej tomografii a röntgenovým lúčom je, že pacientovi nedochádza k vystaveniu žiareniu. MRI obrazy sa vytvárajú generovaním silného magnetického poľa, ktoré ovplyvňuje atómy vodíka v ľudskom tele. Tieto potom vysielajú rádiové vlny na rôznych úrovniach, v závislosti od typu postihnutého tkaniva.
Tieto vlny detekuje počítač a spracujú ich do sekčných snímok. Pretože nie je vystavený žiareniu, nie sú počas vyšetrenia MRI známe žiadne vedľajšie účinky. Najmä pre mladých pacientov je MRI dobrou metódou na vizualizáciu mäkkých tkanív bez rizika vystavenia žiareniu.
Musím byť na vyšetrenie magnetickou rezonanciou triezvy?
Spravidla sa pacient nemusí dostaviť pôst na zobrazovanie magnetickou rezonanciou. Jedenie aj pitie je povolené vopred. Výnimkou je vyšetrenie určitých orgánov v oblasti brucha (MRI brucho).
Pred vyšetrením čreva pomocou MRI žlč or žalúdok (pozri: MRI žalúdka), napríklad pacient by mal byť pôst aby sa dali obrázky dobre vyhodnotiť. Počas týchto vyšetrení je tiež často potrebné pred vyšetrením vypiť kontrastnú látku. Pacient bude vopred informovaný, či musí alebo nemusí prísť na vyšetrenie na prázdno žalúdok.
Trvanie vyšetrenia MRT
Trvanie vyšetrenia magnetickou rezonanciou je variabilné. V závislosti od toho, ktorá oblasť sa má snímať a koľko snímok sa má nasnímať, to môže trvať kratšie alebo dlhšie. Samotné vyšetrenie však zvyčajne trvá asi 15 až 30 minút.
K tomu sa pridáva čas prípravy a čakacia doba. Príprava spočíva v odstránení všetkých kovových častí z tela alebo odevu. Okrem toho musí byť pacient položený na vyšetrovací gauč a na uchytenie vyšetrovanej časti tela bude možno potrebné použiť špeciálne vankúše.
Ak je potrebné podať kontrastnú látku, vyšetrenie bude trvať dlhšie, pretože sa obvykle podáva injekčne do ramena žila po prvom prechode skôr, ako sa začne druhý prechod. Magnetická rezonancia (MRI), tiež známa ako magnetická rezonancia (MRI), je moderný sekčný zobrazovací postup, ktorý využíva princípy takzvanej nukleárnej magnetickej rezonancie. Na rozdiel od počítačovej tomografie sa napríklad na generovanie obrazov namiesto röntgenových lúčov (pozri röntgenové lúče) používajú silné magnetické polia a rádiové vlny.
Pomocou tohto MRI vyšetrenia je možné v relatívne krátkom čase neinvazívnym spôsobom (bez zásahu do tela) v ľubovoľnom uhle a smere vytvoriť vrstvené obrázky takmer ktorejkoľvek časti tela. Táto informácia je k dispozícii v digitálnej podobe, ktorá umožňuje rádiológovi generovať rôzne pohľady na vyšetrovanú časť tela po vyšetrení pomocou výkonných počítačov. Centrálnym jadrom systému MRI (zobrazovanie magnetickou rezonanciou) je supravodivý elektromagnet s hmotnosťou niekoľkých ton, zvyčajne chladený tekutým héliom.
Vysielacie a prijímacie antény sú zabudované do jeho vnútornej steny. V prípade potreby sa do zobrazovacieho systému magnetickej rezonancie pridajú ďalšie anténne cievky v závislosti od oblasti tela, ktorá sa má preskúmať. Na špeciálne vyšetrenia, napr. Na vyšetrenie ETH, sú špeciálne tvarované cievky hlava, kolenný kĺb, chrbtica alebo (ženské) prsia (MR mamografia).
Aby sa zabezpečilo, že vyšetrenie nebude rušené inými rádiovými vlnami, je miestnosť na vyšetrovanie MR chránená Faradayovou klietkou. Ľudské telo sa skladá z nespočetných drobných biologických magnetov vďaka hojnej prítomnosti vodíkových protónov. Používa sa to pri zobrazovaní magnetickou rezonanciou.
Vďaka svojej rotácii (jadrové spin) týchto vodíkových protónov sa vyvíja magnetický moment a protóny sa správajú ako malé magnetické gyroskopy, ktoré sa vyrovnávajú v externe aplikovanom silnom magnetickom poli podľa siločiar magnetického poľa. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) ) v zásade zahŕňa tri kroky: Najprv sa okolo tela vytvorí silné, stabilné a homogénne magnetické pole s 1 - 3 Teslami (10,000 30,000 - XNUMX XNUMX-krát silnejšie ako magnetické pole Zeme), čím sa dosiahne stabilné vyrovnanie protónov. Ako druhý krok vyšetrenia MRI sa toto stabilné vyrovnanie zmení elektromagnetickou vysokofrekvenčnou energiou vo forme rádiového signálu v určitom uhle k vyrovnaniu vodíkových protónov. Rádiový signál MRI spôsobuje osciláciu vodíkových protónov.
Po vypnutí rádiového impulzu sa vodíkové protóny vrátia do svojej pôvodnej polohy a uvoľňujú energiu, ktorú absorbovali prostredníctvom rádiového impulzu. V treťom kroku je možné merať emitovanú energiu prijímaním cievok (princíp antén). Pomocou sofistikovaného usporiadania týchto prijímacích cievok je možné presne merať v trojrozmernom súradnicovom systéme, kde kedy bola ktorá energia emitovaná. Namerané informácie sú potom výkonnými počítačmi prevedené na obrazové informácie. Vyššie je uvedený príklad otvorenej MRT (magnetická rezonancia).
