Lekárske použitie
heparín sa vyrába v ľudskom a živočíšnom organizme. U ľudí je syntetizovaný a uvoľňovaný takzvanými žírnymi bunkami. Po objavení jeho veľkej terapeutickej hodnoty (objavený bol v roku 1916, prvý krát aplikovaný na človeka v roku 1935) sa začal extrahovať z hovädzích pľúc alebo z prasacích čriev.
Je to jedno z najbežnejšie používaných antikoagulancií (kumaríny ako Marcumar slúžia rovnakému účelu, pôsobia však odlišným mechanizmom). heparín viaže sa na antikoagulačný antitrombín III a zvyšuje jeho antikoagulačný účinok. V závislosti na dĺžke retiazky má rôzne účinky a v niektorých prípadoch aj odlišné vlastnosti.
Nefrakcionovaný heparín má dlhý reťazec a väzbou na antitrombín III inhibuje koagulačné faktory II a X. Počas liečby týmto heparínom krv hladina lieku sa musí pravidelne monitorovať, pretože existuje riziko predávkovania. Dôsledkom by bola zvýšená tendencia k krvácaniu („skvapalňovaním“ krv, tak povediac).
Príjem: V zásade nie je možné užívať liek vo forme tabliet (perorálne), pretože heparín sa neabsorbuje v gastrointestinálnom trakte. Preto sa aplikuje buď intravenózne (tj. Injekciou do žily) krv cieva) alebo subkutánne (tj. injekciou do subkutánnej injekcie tukové tkanivo). Nefrakcionovaný heparín má najlepšiu dostupnosť na intravenózne použitie.
Nízkomolekulárny heparín
Nízkomolekulárny heparín má krátky reťazec a svojou väzbou na antitrombín III inhibuje najmä koagulačný faktor X. Pri liečbe heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou monitoring je nevyhnutná hladina krvi. Konzumácia: Injektuje sa subkutánne.
Nežiaduce účinky
Oba heparíny nesú riziko zvýšenej tendencie ku krvácaniu. Ak sa predávkujete heparínom, jeho účinok sa dá do značnej miery potlačiť (antagonizovať) protamínom. Protamín je teda protijedom (grécky antidoto - uvedený, takpovediac protijed) pre heparín.
- Riziko vyvolané heparínom trombocytopénia je väčší pri nefrakcionovanom heparíne.
- Rozlišuje sa medzi vedľajšími účinkami typu I a typu II, pričom tieto môžu byť životu nebezpečné a musia viesť k okamžitému prerušeniu liečby heparínom. Počet krvi prudko klesá doštičky (trombocytopénia) v krvi a zhlukovanie krvných doštičiek v krvi plavidlá, čo môže viesť k zníženému prietoku krvi. Letalita (úmrtnosť) vyvolaná heparínom trombocytopénia typu II je 30%.
- Pri dlhodobej liečbe heparínom je možná osteoporóza (krehkosť kostí)
- Reverzibilné vypadávanie vlasov
