Laserová dopplerovská fluxmetria je diagnostický postup, ktorý poskytuje informácie o koža mikrocirkulácia a je založená na Dopplerovom efekte. Héliový laser vyžaruje svetlo, ktoré sa odráža pohybom erytrocyty v krv. Množstvo odrazeného svetla umožňuje robiť závery o rýchlosti prúdenia.
Čo je laserová dopplerovská fluxmetria?
Laserová dopplerovská fluxmetria je diagnostický postup, ktorý umožňuje robiť vyhlásenia o mikrocirkulácii koža a je založený na Dopplerovom efekte. Inými slovami, umožňuje lekárovi určiť krv prúdiť v najmenšom plavidlá a cesty koncového prúdu. Takzvaná technika merania prietoku kvapaliny zahrnuje rôzne metódy určovania fyzikálnych veličín prietokov kvapaliny. Jednou z techník merania prietoku používaných v medicíne je laserová dopplerovská fluxmetria. Toto je neinvazívna metóda založená na Dopplerovom efekte Opatrenia koža mikrocirkulácia. Hélium-neónový laser je pri srdce postupu. Laser emituje svetlo, ktoré sa odráža od pohybujúcich sa štruktúr, ako sú napr erytrocyty. Týmto spôsobom lekár určí laserový dopplerovský tok ako relatívnu mieru krv prúdiť v najmenšom plavidlá a cesty koncového prúdu. Veličiny sú vyjadrené v ľubovoľných jednotkách. Laserový Dopplerov systém je vhodný napríklad na podozrenie na okluzívne choroby vo flebológii. Ďalšie možné aplikácie sú pre dermatológov, ktorí môžu pomocou tohto postupu zhromaždiť informácie o malígnych zmenách na koži. Dysplastické névy alebo malígne melanómy majú určité mikroskopické kritériá pre odrážané svetlo a sú spojené s morfologickými a funkčnými zmenami vo vaskulárnej architektúre. Z tohto dôvodu môže meranie prietokových charakteristík laserovou dopplerovskou fluxmetriou v tejto súvislosti poskytnúť informácie na vyhodnotenie malignity akejkoľvek kožné lézie. Metóda sa niekedy označuje ako laserová dopplerovská anemometria alebo laserová dopplerovská prietoková metóda.
Funkcia, účinok a ciele
Laserová dopplerovská anemometria sa používa na bezkontaktné optické meranie zložiek bodovej rýchlosti v tokoch tekutín. Informovať lekársku tokovú metódu zahŕňa meranie prietoku krvi. Pri tejto metóde sa laserový lúč rozdelí na dva rôzne lúče pomocou rozdeľovačov lúčov, ktoré sa krížia v mieste merania. Takto sa v oblasti kríženia vytvorí vzor interferenčných okrajov. Častice ako napr erytrocyty generujú rozptýlený svetelný signál vo fotodetektore, keď sa pohybujú okrajovým obrazcom. Laserová Dopplerova technika je teda založená na určovaní Dopplerovho posunu rozptýleného svetla od pohybujúcich sa a laserom osvetlených objektov. Frekvencia svetla sa nedá merať priamo, a je preto určená superpozíciou s referenčnými lúčmi v rozsahu niekoľkých megahertzov. V tejto súvislosti sú k dispozícii rôzne modely. Model interferenčných okrajov je mimoriadne popisný a zvlášť výhodný pre malé častice, ako sú erytrocyty. Dopplerov model však popisuje generovanie signálu komplexnejšie a súčasne obsahuje model interferenčných prúžkov. V laserovej dopplerovskej fluxmetrii sa používa héliový laser. Svetlo je rozptýlené a čiastočne absorbované vyšetrovaným tkanivom. Akonáhle svetlo zasiahne pohybujúce sa krvinky, zmení sa jeho vlnová dĺžka, ktorá sa označuje ako Dopplerov posun. Svetlo na statických objektoch zostáva nezmenené vo svojej vlnovej dĺžke. Veľkosť zmien vlnovej dĺžky tak priamo súvisí s rýchlosťou krvných buniek. Tieto informácie sú prevádzané a analyzované a meracím prístrojom zaznamenávané ako elektronický signál. Hĺbka merania závisí od vlastností tkaniva, ako je štruktúra a hustota v kapilárnej posteľ, pigmentácia alebo okysličenie. Meracie zariadenie je vybavené vysielacou a prijímacou elektródou a vzdialenosť medzi vysielacím a prijímacím prvkom v laserovej dopplerovskej sonde má tiež vplyv na hĺbku merania. Na stanovenie mikrocirkulácie v normálnej koži sa zvyčajne používa sonda so štandardnou vzdialenosťou 0.25 mm a laserovými vlnovými dĺžkami okolo 780 nm. Pri vyšetrovaní orgánov bohatých na krv, ako je napr oblička or pečeň, je hĺbka merania zvyčajne oveľa menšia ako jeden milimeter. Meranie sa vykonáva v perfúznych jednotkách. Medzitým sa variácie fluxmetrie používajú aj u pacientov s osteoporóza na stanovenie krehkosti kostí. Laserová Dopplerova fluxmetria sa dnes tiež často používa na sledovanie pokroku pri flebologických terapiách, najmä pri liekových terapiách. Ďalšou oblasťou použitia postupu je v oftalmológii, kde sa na hodnotenie používa napríklad fluxmetria glaukóm poškodiť.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Laserová dopplerovská fluxmetria ponúka niekoľko funkcií a výhod. Po prvé, ide o nekontaktný, neinvazívny postup. Najmä keď kožné lézie s podozrením na malignitu, je jej výkon spojený s výhodami pre pacienta. Vďaka fluxmetrii nemusí pacient nevyhnutne podstúpiť invazívny zákrok, aby si ujasnil počiatočné podozrenie. Keďže malígny kožné zmeny neinvazívna fluxmetria môže v tejto súvislosti poskytnúť rozsiahle informácie a umožniť lekárovi rozhodnúť, či biopsia a tak sa javí vôbec nevyhnutný invazívny zákrok. Laserovú dopplerovskú fluxmetriu je možné vykonávať ambulantne a nie je spojená so žiadnymi rizikami alebo vedľajšími účinkami pre pacienta. Štúdie starostlivo skúmali, či je laserové ožarovanie zhubné kožné léziemôže napríklad viesť k rozptýleniu. Takéto riziko sa v súčasnosti považuje za vylúčené bez výnimky. Laserová dopplerovská fluxmetria ponúka lekárovi aj rôzne výhody. Na jednej strane je postup v porovnaní s inými diagnostickými metódami pomerne lacný a na druhej strane sa tiež odhaduje, že potrebný čas je dosť nízky. Použitie tejto neinvazívnej metódy znižuje záťaž tak pre pacienta, ako aj pre lekára. Po fluxmetrii však môžu byť vyžadované minimálne invazívne alebo invazívne postupy, ak sú nálezy vhodné.
