Svetelná terapia: Pre koho je vhodná?

Čo je to svetelná terapia?

Svetelná terapia využíva pôsobenie rôznych foriem svetla na telo. Klasická svetelná terapia využíva ožarovanie jasným fluorescenčným svetlom, ktoré fyzikálne zodpovedá slnečnému žiareniu.

Kedy je svetelná terapia užitočná?

Svetelná terapia sa používa pri rôznych ochoreniach. V závislosti od typu ochorenia môže byť užitočná buď klasická liečba svetlom alebo terapia UV svetlom.

Klasická svetelná terapia

Klasickú svetelnú terapiu (podpornú) je možné použiť pri nasledujúcich ochoreniach

  • depresia
  • migréna
  • poruchy spánku
  • poruchy príjmu potravy
  • vyhorenia

Jasné svetlo svetelnej sprchy zosynchronizuje vnútorné hodiny a zároveň zabezpečí opätovné zvýšenie hladiny serotonínu.

Terapia UV svetlom

UV-A a UV-B žiarenie (ultrafialové žiarenie) sa používa najmä na liečbu dermatologických ochorení:

  • svrab
  • Ochorenie bielych škvŕn (vitiligo)
  • Neurodermatitída (atopický ekzém)
  • T-bunkové lymfómy kože (mycosis fungoides)
  • Ochorenie štepu proti hostiteľovi – systémové ochorenie po transplantácii kostnej drene

PUVA (psoralen a UV-A fototerapia) je jednou z najúčinnejších foriem svetelnej terapie.

Prečítajte si náš článok PUVA a zistite, ako funguje psoralen a UV-A fototerapia a na čo treba pamätať.

Ako funguje svetelná terapia?

Čo sa deje pri klasickej svetelnej terapii?

Úspešná svetelná terapia vyžaduje osvetlenie najmenej 2,500 10,000 až 300 800 luxov. Vyžaduje si to špeciálne zariadenie na svetelnú terapiu, pretože bežné žiarovky vyžarujú len okolo XNUMX až XNUMX luxov.

Svetelná sprcha vyžaruje fluorescenčné, difúzne svetlo so širokým spektrom, ktoré najviac zodpovedá prirodzenému slnečnému žiareniu. Svetelná terapia je najúčinnejšia, keď sa svetlo absorbuje cez sietnicu oka. Dostáva sa tak do takzvaného suprachiazmatického jadra, časti mozgu, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu ako generátor impulzov pre cikardiálny rytmus (diurnálny rytmus) a tým aj pre hladiny serotonínu a melatonínu.

Svetelná terapia zvyčajne začne účinkovať po troch až štyroch dňoch. Ak svetelná terapia počas tejto doby neúčinkuje, je možné zvýšiť intenzitu svetla alebo predĺžiť trvanie osvetlenia. Užitočná je aj dodatočná večerná ľahká sprcha. Svetelná terapia zvyčajne trvá jeden týždeň, ale v prípade recidívy sa môže opakovať alebo aplikovať pravidelne. Aby sa predišlo sezónnej depresii, niektorí chorí začínajú preventívnu svetelnú terapiu už v októbri.

Čo sa deje počas UV-A alebo UV-B fototerapie?

Čo sa deje počas terapie farebným svetlom?

Špeciálnym prípadom je novorodenecká žltačka. V tomto prípade sa produkt rozpadu červených krviniek, bilirubín, hromadí v tele novorodenca a farbí kožu a oči do žlta. Ak bilirubín prekročí určitú úroveň, môže to viesť k poškodeniu mozgu. Dá sa tomu čeliť terapiou farebným svetlom. Krátkovlnné modré svetlo pomáha novorodencovi rýchlejšie vylučovať bilirubín.

Aké sú riziká svetelnej terapie?

Nie sú známe žiadne závažné vedľajšie účinky svetelnej terapie. Zriedkavo sa vyskytujú bolesti hlavy, podráždenie očí alebo pocit pnutia kože. Tieto príznaky však po niekoľkých hodinách ustúpia. Terapia modrým svetlom môže u novorodencov spôsobiť kožné vyrážky, zvýšenú stratu tekutín a hnačku. UV žiarenie z fototerapie pôsobí v podstate ako prirodzené slnečné svetlo a v nadbytku je potenciálne karcinogénne a urýchľuje starnutie pokožky.

Čo musím mať na pamäti pri svetelnej terapii?

Dôležitá je aj pravidelná liečba, a to aj v dňoch bez príznakov. Večerná svetelná terapia by sa mala vykonávať len po konzultácii s lekárom, pretože ľahká sprcha môže narušiť cirkadiánny rytmus spánku a bdenia. Niektoré lieky, ako sú tricyklické antidepresíva, neuroleptiká alebo lítium, zvyšujú citlivosť na svetlo. Z tohto dôvodu by sa pred začatím svetelnej terapie malo vykonať vyšetrenie u oftalmológa. Pri všetkých očných ochoreniach sa odporúča aj predchádzajúca konzultácia s oftalmológom.

UV fototerapia by sa nikdy nemala používať u ľudí s genetickými defektmi so zvýšenou citlivosťou na svetlo alebo so zvýšeným rizikom rakoviny kože (napríklad: xeroderma pigmentosum, Cockayneov syndróm a Bloomov syndróm). Opatrnosť sa odporúča aj v prípade anamnézy rakoviny kože alebo vážneho poškodenia kože spôsobeného ožiarením. Diskutujte o rizikách a výhodách liečby so svojím lekárom.