Laboratórne hodnoty
Najdôležitejšie laboratórne hodnoty v diagnostike štítnej žľazy je skutočná štítna žľaza hormóny fT3 a fT4, ako aj regulačný hormón TSH. TSH sa vyrába v mozog a stimuluje štítna žľaza vyrábať svoje hormóny (fT3 a fT4). Štítna žľaza hormóny, na druhej strane, majú inhibičný účinok na mozog a znížiť vylučovanie TSH.
Vytvára sa tak regulačný cyklus, v ktorom sa môžu hormóny udržiavať na nepretržitej úrovni. Ak náš štítna žľaza teraz vyrába nekontrolovane hormóny štítnej žľazy, Naše laboratórne hodnoty zmena: koncentrácia fT3 a fT4 sa zvyšuje, pretože sa vytvárajú vo väčšom množstve. Tieto hormóny navyše bránia uvoľňovaniu TSH - v dôsledku toho sa táto laboratórna hodnota znižuje. Teda klasická laboratórna konštelácia pre hypertyreóza v kontexte autonómneho adenómu: Schilddrüsenu, ↑ fT3, ↑ fT4.
Tieto príznaky naznačujú autonómny adenóm
Autonómny adenóm sa môže prejaviť dvoma spôsobmi. Na jednej strane rast štítna žľaza môže viesť k hrudkovitému pocitu v hrdlo. Môže to byť sprevádzané ťažkosti s prehĺtaním.
Na druhej strane a často oveľa výraznejšie sú príznaky, ktoré sa dajú pripísať hypertyreóza. Patria sem nadmerné potenie, chvenie a vypadávanie vlasov. Srdce Môžu sa vyskytnúť búšenie srdca a poruchy srdca až po poruchy srdcového rytmu.
Teplé miestnosti už nie sú dobre znášané, pacienti sú veľmi podráždení a nepokojní, majú poruchy spánku a zmeny nálady. Mnoho pacientov uvádza aj hnačky a nežiaduce chudnutie. Kombinovaný výskyt mnohých z týchto príznakov je veľmi typický pre hypertyreóza, ale závažnosť príznakov sa môže u jednotlivcov veľmi líšiť. Ak nahlásite príznaky tohto druhu svojmu rodinnému lekárovi, a krv vzorka a ultrazvuk môže poskytnúť jasnosť.
Terapia autonómneho adenómu
Existuje niekoľko možností liečby terapie autonómneho adenómu. Najskôr je potrebné poznamenať, že vôbec je potrebné liečiť iba symptomatických pacientov. Mnoho pacientov s autonómnym adenómom je často dlhodobo úplne bez príznakov, a preto nepotrebujú žiadnu liečbu.
Ak sa však vyskytnú príznaky ako búšenie srdca alebo neúmyselné zníženie hmotnosti, je vhodné hypertyreózu potlačiť terapiou. Liečba prvou voľbou je spravidla užívanie tabliet. Takzvaný tyreostatiká brzdiť jód vstrebávanie v štítnej žľaze a tým znižovať nové hromadenie hormóny štítnej žľazy.
Bežné účinné látky sú tiamazol, karbimazol alebo propyltiouracil. Ak lieková terapia nie je dostatočná alebo si pacient nepraje, stále existuje možnosť rádiojódová terapia a chirurgické odstránenie štítnej žľazy. Obidve možnosti majú spoločné to, že zvyčajne vedú k trvalému vyliečeniu hypertyreózy zničením alebo odstránením tkaniva štítnej žľazy.
Často však zostáva veľmi málo alebo žiadne zdravé tkanivo štítnej žľazy, a preto ho musia pacienti brať hormóny štítnej žľazy po zvyšok svojho života vo forme tabliet. Ktorá forma liečby sa zvolí, by mala byť individuálne zvážená odborníkom. Rádiojódová terapia je bežnou možnosťou liečby autonómneho adenómu.
Tu využívame skutočnosť, že sa môže hromadiť iba štítna žľaza jód v našom tele a všetok prebytok jódu sa vylučuje močom. Týmto spôsobom sa pacientovi podá rádioaktivita jód, ktorý je absorbovaný štítnou žľazou a spôsobuje lokálnu deštrukciu buniek štítnej žľazy. Týmto spôsobom je možné tiež odstrániť autonómny adenóm.
Či to pacient vyžaduje rádiojódová terapia treba starostlivo zvážiť u odborníka. Prvou voľbou terapie je často tzv tyreostatiká, ktoré sa užívajú ako tablety a znižujú produkciu hormónov štítnej žľazy. O liečbe rádiojódom je možné uvažovať iba vtedy, ak táto terapia nedokáže dostatočne potlačiť príznaky hypertyreózy alebo ak pacient hľadá konečnú možnosť liečby.
Všetky články v tejto sérii:
