Čo potrebujem vedieť o imunosupresii a očkovaní?
U ľudí s imunosupresiou (imunodeficiencia, imunodeficiencia) imunitný systém nefunguje optimálne – je viac-menej obmedzený vo svojej funkčnej schopnosti. Dôvodom môže byť vrodené alebo získané ochorenie alebo imunosupresívna liečba.
Bez ohľadu na dôvod imunosupresie alebo imunodeficiencie je v súvislosti s očkovaním potrebné zvážiť niekoľko aspektov:
Zvýšená náchylnosť na infekcie
Pre ľudí s imunosupresiou sú rôzne očkovania ešte dôležitejšie ako pre imunitne zdravých jedincov. Je to preto, že ich obmedzená obranyschopnosť tela nedokáže odolať aj patogénom. Preto sú imunosuprimovaní ľudia vo všeobecnosti náchylnejší na (ťažké) infekcie. Niektoré príklady:
- Pacienti s reumatizmom majú zvýšené riziko chrípky a pneumokokových infekcií. Ten sa môže prejaviť napríklad ako nebezpečný zápal pľúc alebo meningitída.
- Systémový lupus erythematosus spôsobuje, že ľudia sú náchylnejší na pásový opar. Je to spôsobené reaktiváciou patogénov ovčích kiahní spiacich v tele.
- Každý, kto dostáva imunosupresíva typu TNF-alfa blokátor napríklad kvôli reumatizmu alebo Crohnovej chorobe, má zvýšené riziko tuberkulózy.
Miera náchylnosti k infekcii u jednotlivých pacientov s imunosupresiou závisí od viacerých faktorov. Relevantné faktory zahŕňajú príčinu a závažnosť imunodeficiencie, akékoľvek sprievodné ochorenia a vek a index telesnej hmotnosti (BMI) pacienta.
Očkovanie je často menej účinné u imunosuprimovaných pacientov
Ľudia so slabým imunitným systémom preto profitujú najmä z očkovania – ak je dostatočne účinné. Nie je to však vždy tak: odpoveď na očkovanie je často menej dobrá pri imunosupresii/imunodeficiencii ako pri neporušenej obrane tela.
V reakcii na podanú vakcínu totiž oslabený imunitný systém produkuje menej obranných látok (protilátok) ako plne funkčný imunitný systém. V ideálnom prípade z toho predsa len vyplýva dostatočná vakcinačná ochrana.
Je však tiež možné, že očkovacia odpoveď na očkovanie takmer úplne chýba. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak je niekto očkovaný inaktivovanou vakcínou napriek liečbe imunosupresívami, ako je alemtuzumab alebo rituximab. Sú to umelo vyrobené terapeutické protilátky, ktoré špecificky odstraňujú určité imunitné bunky (B alebo T lymfocyty) z krvi. Sú vhodné napríklad na liečbu roztrúsenej sklerózy (alemtuzumab) a chronickej lymfocytovej leukémie (alemtuzumab, rituximab).
Živé vakcíny sú kritické
Živé vakcíny, ako je trojitá vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína), sú v tomto ohľade často kritické. U jedincov s oslabenou imunitou môžu takéto živé vakcíny za určitých okolností spustiť práve tú chorobu, pred ktorou majú chrániť.
Živé vakcíny obsahujú reprodukovateľné, aj keď oslabené infekčné agens. U jedincov s oslabenou imunitou tieto nespôsobujú ochorenie, ale iba spúšťajú želanú tvorbu protilátok.
Iné je to v prípade imunosupresie (imunodeficiencie): Poškodený imunitný systém si nemusí poradiť ani s oslabenými patogénmi zo živej vakcíny. U postihnutých sa potom rozvinie zodpovedajúce ochorenie, možno aj s ťažkými až život ohrozujúcimi komplikáciami.
V prípade imunodeficiencie je preto očkovanie živými vakcínami často „zakázané“ (kontraindikované). Viac o tom si môžete prečítať nižšie v časti: „Živé očkovanie: osýpky, mumps a spol.“.
Na rozdiel od živých vakcín sú inaktivované vakcíny vo všeobecnosti vhodné na očkovanie u pacientov s oslabenou imunitou. Neobsahujú žiadne patogény schopné rozmnožovania, a preto nemôžu spôsobiť ochorenie. Okrem toho sú inaktivované vakcíny vo všeobecnosti dobre tolerované aj u pacientov s poruchami imunitného systému.
Intervaly očkovania pre imunosupresiu súvisiacu s liečbou
Tieto časové intervaly sa však nedajú vždy dodržať – niekedy musia lekári začať s terapiou čo najrýchlejšie, aby na nejaké živé očkovanie nezostal čas. V tomto prípade sa ich zvyčajne treba vzdať. Len vo vybraných prípadoch lekári podávajú živé očkovanie pri imunosupresii spojenej s liečbou.
V závislosti od typu imunomodulačnej liečby môže byť potrebné s očkovaním aj určitý čas po jej ukončení počkať. Napríklad pacienti, ktorí dostali infúzie protilátok imunoglobulínu G (najmenej 400 mg na kg telesnej hmotnosti) v dôsledku vrodenej imunodeficiencie, by nemali byť očkovaní proti osýpkam, mumpsu, ružienke alebo ovčím kiahňam najskôr o osem mesiacov neskôr.
Očkovanie kontaktov
Pretože niektoré vakcíny nemusia byť podané alebo nemusia byť dostatočne účinné u ľudí s imunosupresiou, adekvátna ochrana očkovaním je veľmi dôležitá pre blízke kontakty.
Ak teda žijete napríklad v spoločnej domácnosti s imunosuprimovanou osobou, mali by ste si nechať u lekára objasniť a doplniť stav očkovania. Ochránite tak nielen seba, ale čo je dôležitejšie, svojho spolubývajúceho s oslabenou imunitou pred potenciálne nebezpečnými infekciami!
Aké sú vakcinačné odporúčania pre imunosupresiu?
Špeciálne odporúčania STIKO sa vzťahujú na nasledujúce očkovania v prípade imunodeficiencie:
Korona očkovanie
Pre ľudí s vrodenou alebo získanou imunodeficienciou alebo terapeutickou imunosupresiou odborníci odporúčajú základnú imunizáciu tromi dávkami vakcíny a dvoma preočkovaniami od veku piatich rokov.
Všetky dostupné vakcíny spadajú (v najširšom zmysle) do kategórie mŕtvych vakcín.
Odporúčané intervaly medzi dvoma po sebe nasledujúcimi očkovaniami proti Corona závisia od viacerých faktorov. Napríklad je dôležité, ktorú vakcínu proti koronavírusu imunokompromitovaná osoba dostala alebo by mala dostať a koľko očkovaní zahŕňa (napr. druhá dávka základnej imunizácie alebo prvá posilňovacia dávka).
Úlohu zohráva aj to, či sa očakáva, že očkovacia odpoveď na očkovanie proti Corona bude relevantne obmedzená. Ide napríklad o pacientov trpiacich ťažkou vrodenou imunodeficienciou. Liečba cyklofosfamidom alebo rituximabom (imunosupresíva a lieky proti rakovine) môže tiež výrazne utlmiť obranyschopnosť tela pacienta.
Podobne môžu existovať rôzne odporúčania v závislosti od vekovej skupiny.
Opýtajte sa svojho lekára, aké intervaly medzi dávkami vakcíny Corona majú vo vašom prípade najväčší zmysel.
Viac informácií nájdete v časti Očkovanie proti koronavírusu.
Očkovanie proti chrípke
Týka sa to napríklad ľudí s vrodenou alebo získanou imunodeficienciou.
Ľudia s autoimunitným ochorením roztrúsená skleróza by sa tiež mali pravidelne očkovať proti chrípke pred dosiahnutím veku 60 rokov. Chrípka (chrípka) a iné infekčné ochorenia zvyšujú riziko recidív SM u postihnutých.
Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto očkovaní, sa dozviete v časti Očkovanie proti chrípke.
Lekári uprednostňujú očkovanie proti chrípke mŕtvymi vakcínami. K dispozícii je aj živá vakcína proti chrípke, ktorá sa podáva ako nosový sprej. Viac o jeho použití si môžete prečítať nižšie v časti „Živé očkovanie: osýpky, mumps a spol.
Vakcína na pásový opar
Platí tu to isté ako pri chrípke: osobám, ktoré sú obzvlášť ohrozené základným ochorením, STIKO odporúča očkovanie proti pásovému oparu (herpes zoster) v mladšom veku – nielen od 60. roku života ako u bežnej populácie.
Odporúčanie je zamerané napríklad na ľudí s vrodenou alebo získanou imunitnou nedostatočnosťou, napríklad s infekciou HIV.
Lekári by tiež mali podať inaktivovanú vakcínu proti pásovému oparu pred dosiahnutím veku 60 rokov ľuďom s chorobami, ako je reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosus a chronické zápalové ochorenia čriev (napr. ulcerózna kolitída).
Hib očkovanie
Ľudia, ktorí slezinu (už) nemajú alebo im slezina nefunguje, by mali dohnať mŕtve očkovanie proti Haemophilus influenzae typu b (očkovanie proti Hib), ak ho nedostali v detstve. Podľa odporúčaní STIKO je očkovanie skutočne určené pre všetky dojčatá a malé deti.
Doplnenie chýbajúceho očkovania, keď slezina chýba alebo je nefunkčná, je dôležité z nasledujúcich dôvodov:
Slezina je dôležitou súčasťou obranného systému organizmu. Ak chýba (anatomická asplénia) alebo nefunguje (funkčná asplénia) od narodenia alebo v dôsledku chirurgického odstránenia, postihnutí jedinci sú náchylní na ťažké priebehy ochorenia z infekcií zapuzdrenými baktériami.
Patria sem Haemophilus influenzae typu b. Patogén môže spôsobiť infekcie ucha, nosa a hrdla, zápal pľúc a meningitídu. Ak slezina chýba alebo je nefunkčná, takéto ochorenia sa za určitých okolností môžu stať život ohrozujúcimi.
STIKO preto odporúča jednorazové očkovanie proti Hib pre túto formu imunitnej nedostatočnosti. V súčasnosti nie je možné posúdiť, či je v neskoršom štádiu vhodné opakované očkovanie – dostupné údaje sú na to nedostatočné.
Viac informácií nájdete v článku Očkovanie proti Haemophilus influenzae typu b.
Hepatitída B
Imunitný systém môže mať tiež ťažkosti vyrovnať sa s patogénmi hepatitídy B pri určitých základných ochoreniach, ako je infekcia HIV, a počas dialyzačnej liečby. Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú očkovanie dostupnou inaktivovanou vakcínou.
Prečítajte si viac o postupe očkovania v časti Očkovanie proti hepatitíde.
Živé očkovanie: osýpky, mumps a spol.
Živé očkovanie zahŕňa očkovanie proti osýpkam, mumpsu, ružienke, ovčím kiahňam a rotavírusu, ako aj vakcínu proti chrípke podávanú ako nosový sprej.
Z nich sa očkovanie proti ovčím kiahňam špeciálne odporúča pred imunosupresívnou liečbou alebo transplantáciou orgánov, ak sa v krvi pacienta nedajú zistiť protilátky proti ovčím kiahňam. Prečítajte si viac o tomto očkovaní tu.
Živá vakcína proti chrípke podávaná ako nosový sprej je schválená pre deti a dospievajúcich vo veku od dvoch do 17 rokov. Ak majú imunitnú nedostatočnosť, spravidla nedostanú živú vakcínu, ale namiesto toho dostanú inaktivovanú vakcínu proti chrípke (pozri vyššie: Očkovanie proti chrípke).
Na očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (vždy podávané ako kombinovaná vakcína) a proti rotavírusom existujú všeobecné očkovacie odporúčania. Viac sa o tom dočítate v článkoch očkovanie MMR a očkovanie proti rotavírusom.
Vrodená imunodeficiencia
V prípade vrodenej imunodeficiencie je živé očkovanie kontraindikované u mnohých, ale nie u všetkých pacientov. Pre niektoré formy ochorenia o tom existuje jasné odborné svedectvo. Dva príklady:
- Pacienti s miernejšími formami deficitu protilátok (ako je deficit IgA) môžu a mali by dostať všetky živé vakcíny (ako aj inaktivované vakcíny) odporúčané STIKO.
- Ak poruchy interferónového systému typu I spôsobujú imunodeficienciu, potom sú všetky očkovania živými vakcínami kontraindikované.
Pri iných formách vrodenej imunodeficiencie sa živé vakcíny rozhodujú od prípadu k prípadu. Lekár berie do úvahy okrem iného typ a priebeh základného ochorenia ako aj rôzne nálezy vyšetrení. Na základe toho môže zvážiť, aký veľký je prínos, ako aj možné riziká živého očkovania pre daného pacienta.
HIV infekcia
Pri infekcii HIV sú živé vakcíny kontraindikované, ak je pacient ťažko imunosuprimovaný alebo má ochorenie definujúce AIDS.
Ten sa týka chorôb, ktoré sa vyvíjajú v kontexte imunodeficiencie súvisiacej s HIV. Môžu to byť napríklad infekcie (ako sú plesňové infekcie, tuberkulóza, zápal pľúc) a rôzne druhy rakoviny (napr. Kaposiho sarkóm).
Autoimunitné ochorenia
Ak sa plánuje imunosupresívna liečba, lekári by mali podať živé vakcíny svojim pacientom aspoň štyri týždne vopred, ak je to možné. Odporúčaný časový interval je ešte dlhší, ak hrozí imunosupresia ocrelizumabom alebo alemtuzumabom: Živé vakcíny sa môžu podávať maximálne šesť týždňov pred začiatkom liečby.
Pacienti s autoimunitnými ochoreniami spravidla počas imunosupresívnej liečby nemôžu dostať živé vakcíny. To je povolené len v odôvodnených individuálnych prípadoch. Predpokladom je, aby ošetrujúci lekár najprv individuálne zvážil prínos a riziká očkovania pre svojho pacienta. O živej vakcinácii možno uvažovať len vtedy, ak očakávaný prínos preváži riziká.
To môže nastať napríklad vtedy, ak imunosupresívna liečba pozostáva výlučne z podávania nízkych dávok glukokortikoidov („kortizón“). Ak je v dôsledku toho imunitný systém len mierne potlačený, môže sa daný pacient dať zaočkovať proti osýpkam, mumpsu, ružienke a/alebo ovčím kiahňam.
Iné chronické zápalové ochorenia
Pre pacientov s chronickými zápalovými ochoreniami ako je Crohnova choroba, ulcerózna kolitída alebo artróza platia rovnaké odporúčania STIKO týkajúce sa živého očkovania ako pre pacientov s autoimunitnými ochoreniami (pozri vyššie).
Meningokokové baktérie existujú v rôznych variantoch (séroskupinách). K dispozícii sú rôzne inaktivované vakcíny, ktoré im zodpovedajú.
Deti, mladiství a dospelí s vrodenou alebo získanou imunodeficienciou by mali byť podľa STIKO očkovaní proti meningokokom komplexnejšie ako osoby s oslabenou imunitou. Je to preto, že sú obzvlášť náchylné na (ťažké) ochorenia.
Z tohto dôvodu im odborníci STIKO odporúčajú dve očkovania proti meningokokom: kombinované očkovanie proti meningokokom séroskupiny A, C, W135 a Y a očkovanie proti meningokokom séroskupiny B.
V prípade nasledujúcich imunodeficiencií alebo imunosupresívnych terapií je táto ochrana proti viacnásobnému meningokokovému očkovaniu obzvlášť vhodná:
- Nedostatok komplementu/properdínu: porucha komplementového systému (dôležitá súčasť imunitného systému), napr. pri systémovom lupus erythematosus
- Liečba takzvanými inhibítormi komplementu C5, ako je eculizumab (napr. pri neuromyelitis optica)
- Hypogamaglobulinémie: Choroby, pri ktorých v krvi cirkuluje príliš málo protilátok
- Chýbajúca alebo nefunkčná slezina (anatomická alebo funkčná asplénia), napr. pri kosáčikovitej anémii
Niektorým pacientom ich ošetrujúci lekár odporučí aj posilňovacie očkovanie na udržanie ochrany proti meningokokovej vakcíne. Napríklad ľudia s nedostatkom komplementu by mali dostať vakcínu ACWY proti meningokokom každých päť rokov.
Žiadne očkovanie pravidelnými infúziami protilátok.
Pacienti s vrodenou imunodeficienciou, ktorí dostávajú trvalú imunoglobulínovú substitučnú liečbu, nepotrebujú očkovanie proti meningokokom. Proti týmto a iným patogénom (ako sú baktérie záškrtu a tetanu, pneumokoky) sú dostatočne chránené pravidelnými infúziami protilátok.
To platí pre imunoglobulínové prípravky vyrábané v Európe!
Očkovanie proti pneumokokom
Pneumokoky môžu spôsobiť okrem iného (ťažkú) meningitídu a zápal pľúc. Zvlášť ohrození sú napríklad ľudia s vrodenou alebo získanou imunodeficienciou. Mali by sa preto dať zaočkovať proti pneumokokom bez ohľadu na vek. Konkrétne sa to odporúča v nasledujúcich prípadoch, napríklad:
- Nedostatok alebo dysfunkcia T-buniek (typ lymfocytov)
- Nedostatok B-buniek alebo protilátok (ako je hypogamaglobulinémia)
- zhoršená funkcia sleziny alebo absencia sleziny
- Rakovina
- HIV infekcia
- po transplantácii kostnej drene
- imunosupresívna liečba, ako sú autoimunitné ochorenia alebo po transplantácii orgánov (ak je to možné, pred začatím liečby sa má podať očkovanie)
Pre postihnutých pacientov sa poskytuje očkovanie dvoma rôznymi inaktivovanými vakcínami podľa nasledujúcej schémy:
- O šesť až 12 mesiacov neskôr dostanú pacienti vakcínu PPSV23 (polysacharidová vakcína, ktorá imunizuje proti 23 rôznym pneumokokovým sérotypom).
Ak je to vhodné, lekári odporúčajú svojim pacientom opakovať očkovanie každých šesť rokov. To môže byť vhodné, ak má pacient individuálne zvýšené riziko závažného pneumokokového ochorenia.
Prečítajte si viac o týchto vakcínach a ich použití v článku Očkovanie proti pneumokokom.
Iné očkovania
Okrem toho by ľudia s imunosupresiou mali podľa možnosti dostať aj všetky očkovania, ktoré STIKO všeobecne odporúča. Patria sem očkovania proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu. Podrobnejšie informácie k jednotlivým prípadom môžu pacienti získať u svojho lekára.
Porozprávajte sa so svojím lekárom!
Či už ide o imunosupresiu alebo nie, očkovanie je dôležitým ochranným opatrením proti patogénom, ale nie je užitočné pre každého pacienta. Všetky informácie v tomto článku sú len orientačné, pokiaľ ide o komplexnú tému imunosupresie a očkovania. Kedy je vhodné očkovanie vo vašom konkrétnom prípade je najlepšie prekonzultovať so svojím lekárom!
